Príspevky v DEVEXe

Moje názory a postoje najlepšie
Moje názory a postoje najlepšie spoznáte z mojich článkov

12/2014 - str. 6 - Práca namiesto slov
11/2014 - str.11 - Mal som sen.
10/2014 - str.2 - Školy a škôlky pre naše deti
9/2014 - str.2 - Pokračujme
6/2014 – str.2 – Moje celebrity
5/2014 – str. 2 – Keď sa píše história
4/2014 – str. 1- Stanovisko starostu k udalostiam na Istrijskej ulici
               str. 2 – Knihy, ktoré mám rád
3/2014 – str.3 – O troch grošoch
2/2014 – str. 3 – O sobášení, vítaní do života a Devínskej
1/2014 – str. 3 – Čo môžem urobiť pre Devínsku
10/2013 – str. 2 – Tri roky v živote človeka alebo 1095 dní na stoličke starostu
9/2013 – str.2 – Naše výročia
7/2013 – str. 1-2 – Bilancovanie alebo ako je ďaleko od slov k činom
6/2013 – str. 2 - Stretnúť človeka
5/2013 – str. 2 – Prečo to ešte nie je hotové?
4/2013 – str. 2 – Stavebný úrad
3/2013 – str. 1 – Projekt elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy
2/2013 – str. 2 – Ďalší úspech Devínskej
1/2013 – str. 2 – Veľká zmena
17/2012 – str. 2 – O politike, pravde, lži a Devínskej
11/2012 – str. 2 – Po prázdninách a dovolenkách
9/2012 – str. 1 – Miestny rozhlas v DNV
6/2012 – str. 2 – Naozaj nová Devínska?
5/2012 – str. 2 – Samospráva nie je samoderžavie – rekcia
4/2012 – str. 2 – Z rokovania miestneho zastupiteľstva, str. 3 – Zastávky MHD v DNV,
              str. 3 – Na gudróny zblízka
19/2011 – str. 2-3 – Rok po voľbách
13/2011 – str. 3 – Chce sa mi pracovať
11/2011 – str. 3 – Starostovanie nie je len zamestnanie
 

Práca namiesto slov
Pamätám si, akoby to bolo iba včera, hoci je to už viac ako 30 rokov, keď som spolu so svojou babkou chodil robiť do vinohradu, ktorý sme mali medzi Devínskou a Devínom. Teta Marča, ako ju všetci volali, dlhé roky varila a piekla v Devínskej na svadbách. Od babky som sa naučil obrábať vinič, od strihania skoro na jar až po zber na jeseň. Vlastne som sa toho od nej naučil oveľa viac. Najviac sa mi na nej páčilo, ako potichu bez slov pracovala a keď už niečo povedala, tak to stálo za to. Asi som sa to naučil od nej, že oveľa radšej ako rozprávanie mám prácu. Nechcem tu teraz vymenúvať všetko, čo sa nám podarilo za ostatné 4 roky spraviť. Oči sa slovami oklamať nedajú a ako mi nedávno povedal jeden známy, je to jednoducho očividné. Či už je to splatenie dlhu vo výške 330 000 eur, ktorí sme podedili po predchodcoch. Či kúpa pozemku na nové námestie za 650 000 eur bez toho, aby sme si brali pôžičku. Na účtoch mestskej časti máme dnes oveľa viac peňazí, ako keď som nastupoval do úradu, hospodárime tak, ako sa v minulosti nehospodárilo. Vybudovali sme stovky parkovacích miest, vysadili stovky stromov, vytvorili detské ihriská, do športu sme investovali viac ako 500 000 eur, do škôl a škôlok sme investovali viac ako milión eur. Revitalizovali sme Istrijskú ulicu za peniaze z Európskej únie, vybudovali moderný kamerový systém, zrekonštruovali miestny rozhlas. Desiatky úspešných projektov hovoria sami za seba. Je postavená štvrtá vstupná brána do VW pre nákladné vozidlá, výrazne sa tým odľahčila ulica J. Jonáša, na ktorej pribudla nová križovatka a nová cesta. Máme krásne vynovené zastávky MHD na sídlisku. Len za posledné obdobie sme od VW Slovakia získali dary vo výške 140 000 eur. Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že to, o čom sa v Devínskej 16 rokov rozprávalo sa za posledné 4 roky realizovalo. Dovoľte mi na tomto mieste poďakovať všetkým, ktorí priložili ruku k dielu. Veľmi ma teší, že sa rozbehol projekt elektronizácie samosprávy, ktorý už v nasledujúcom roku prinesie výsledky. Viacerí z vás sa ma v poslednom čase pýtali, prečo kandidujem aj na post mestského poslanca. Vysvetlenie je jednoduché. Som presvedčený o tom, že je to práve starosta, kto pozná najlepšie problémy svojej mestskej časti. A keď je starosta zároveň aj mestský poslanec, dokáže najlepšie presadiť záujmy mestskej časti na úrovni mestského zastupiteľstva. Skúsenosti iných starostov, ktorí sú zároveň aj mestskými poslancami to dokazujú. Nebudem vám teraz pred voľbami sľubovať aj nemožné. Čo vám ale viem a chcem sľúbiť je to, že v prípade svojho zvolenia budem pracovať tak poctivo a tvrdo ako doteraz. A taký výrazný skok dopredu, aký zažila Devínska za ostatné 4 roky, taký vám ponúkam spolu so svojím tímom poslancov zažiť aj v nasledujúcich rokoch. Pokračujme v tom, čo sme začali pred 4 rokmi, pokračujme v zmenách, ktoré našej Devínskej priniesli rozvoj.
*späť na obsah*

Mal som sen
Keď som presne pred 4 rokmi kandidoval vo voľbách, mal som niekoľko snov. Sníval som, čo všetko by som spravil pre Devínsku ako starosta. Sníval som o tom, ako budeme sadiť stromy, opravovať školy a škôlky, budovať miesta na parkovanie, stavať detské ihriská, rekonštruovať športoviská, ako postavíme cyklomost do Rakúska, ako vyriešime dopravu v okolí závodu VW. No mojím najväčším snom bolo, aby z nášho Srdca (doslova a dopísmena) zmizli gudróny. Som nesmierne šťastný, že už o niekoľko mesiacov sa tento sen mnohých z nás zmení na realitu a gudróny ostanú len zlou spomienkou. Po desiatkach rokoch čakania, po rokoch tvrdej práce máme náš spoločný sen na dosah. Dovoľte mi poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľali. Spomeňme si, ako dlho sme snívali o moste do Rakúska cez rieku Moravu. Teraz je krásnou realitou a už len málokto z nás si dokáže predstaviť, že by sme ho nemali. Keď som sníval o tom, ako budeme v Devínskej sadiť stromy, netušil som, že sa nám ich podarí posadiť tak veľa. To isté platí aj o parkoviskách. Keď počujeme slová parkovanie a zeleň, väčšina z nás si povie, že to nejde dohromady. Keď som na začiatku volebného obdobia stál pred ťažkou úlohou, ako riešiť katastrofálnu situáciu s parkovaním na sídlisku, povedal som si, že nech urobím čokoľvek, nesmie to byť na úkor zelene a zníženia kvality bývania. Keď sa obzriem na tie roky naspäť vidím za nami obrovský kus práce – pribudli stovky miest na parkovanie a takisto aj stovky stromov. Najkrajším príkladom je asi parkovisko na ul. J. Smreka. Pôvodne tu malo stáť platené parkovisko od súkromného investora a tento priestor pred rokom vyzeral katastrofálne. Po niekoľkých mesiacoch intenzívnej práce nášho podniku Denova tu vyrástlo parkovisko obklopené nádhernou zeleňou. Bez preháňania môžem povedať, že je to jedno z najkrajších parkovísk v Bratislave. Tiež som sníval sen o čistejšej Devínskej. Vďaka novému komunálnemu vozidlu, ktoré sme tento rok zakúpili, je naša Devínska oveľa čistejšia. Na Kolónii som sníval sen o výsadbe stromov na vale na Zamajerskom. Keď sa teraz prechádzam po vale, na ktorom sú vysadené stovky nových stromov, napĺňa ma pocit šťastia. Ďakujem vám, že ste mi dali dôveru pred 4 rokmi a ja som mal možnosť splniť naše spoločné sny. Chcem snívať a pracovať ďalej, v nasledujúcom roku chceme vybudovať u nás v Devínskej kúpalisko, aby sme nemuseli chodiť za kúpaním do okolitých krajín. Zaslúžime si žiť v príjemnom a krásnom prostredí. Snívam aj o multifunkčnej športovej hale, ktorú chceme umiestniť na pozemok v správe mestskej časti na Kolónii, viac vám prezradí jej vizualizácia. Myslím, že si konečne po dlhých rokoch zaslúžime aj centrálne námestie s podzemným parkoviskom, tak ako je to prirodzené v iných mestách. Snívam aj o kompletnej rekonštrukcii príjazdovej cesty do DNV, nie iba o jej lokálnych opravách. Ak v nadchádzajúcich voľbách dáte hlas mne a kandidátom na poslancov, ktorí kandidujú so mnou, verím, že tieto sny dokážeme premeniť na skutočnosť. Pokračujme v tom, čo sme začali pred 4 rokmi, pokračujme v zmenách, ktoré našej Devínskej priniesli rozvoj. Viac informácií nájdete na mojej internetovej stránke www.milanjambor.sk. Práca namiesto slov, výsledky namiesto sľubov.
*späť na obsah*

Školy a škôlky pre naše deti
Ako človeka, ktorý do komunálnej politiky prišiel zo súkromnej sféry, ma mnohé na začiatku môjho funkčného obdobia prekvapovalo a často som sa čudoval. Prečo nejde to či ono, prečo sa toto nedá spraviť hneď, prečo sa mnohé veci nespravili za 15 rokov... Niečo naozaj nešlo, ale väčšina vecí spraviť šla, len si stačilo vyhrnúť rukávy a začať poriadne pracovať. Azda najintenzívnejšie som si to uvedomoval pri našich školách a škôlkach. Pýtal som sa prečo naše deti v škôlkach musia spať pri starých drevených poškodených oknách, cez ktoré na ne v zime fúkal mrazivý vzduch, prečo sa deti v školách prezliekajú v zničených šatniach, prečo musia chodiť na nefunkčné toalety, prečo zateká do tried... Tých prečo bolo veľmi veľa, lebo školy a škôlky boli naozaj v hroznom stave. Čudoval som sa, prečo to kompetentní nechali zájsť až tak ďaleko. Tak som si vyhrnul rukávy a zakúpili sme skrinky na školu I. Bukovčana 3 a zo starej šatne sme vytvorili krásnu stolnotenisovú halu. Cez prázdniny prišli na rad okná na všetkých škôlkach, kompletná oprava striech na škole I. Bukovčana 3, na ktorú sme dostali dotáciu z Ministerstva školstva a potom ďalšie a ďalšie projekty, dohromady ich je viac ako 30. Nebudem ich menovať všetky, spomeniem len tie najdôležitejšie – výmena okien na školách, opravy striech na škôlkach a škole P. Horova, výmena termostatických ventilov na radiátoroch v školách a škôlkach, vybudovanie fotovoltaickej elektrárne na streche školy I. Bukovčana 3, montáž nových výmenníkových staníc na školách a škôlkach, výmena svietidiel na škole I. Bukovčana 1, výmena časti podláh v školách a škôlkach, montáž detských ihrísk a fitprvkov do škôl a škôlok, výsadba zelene do školských dvorov, nákup nových zariadení do školských jedální, zvýšenie kapacity škôlok vytvorením 2 nových tried, rekonštrukcia viacerých tried, pitná fontána na škole I. Bukovčana 3, nové toalety na škole I. Bukovčana 1 a 3, zavedenie rozšíreného vyučovania nemčiny na škole I. Bukovčana, výmena kotlov na škole I. Bukovčana 1, nový športový areál na školskom dvore I. Bukovčana, nová bežecká tartanová dráha na škole P. Horova, atď.. Dovoľte mi, aby som sa poďakoval všetkým, ktorí sa na týchto projektoch podieľali. Veľkou satisfakciou bolo pre mňa vyjadrenie jedného zo zainteresovaných, ktorý mi povedal: Pán starosta, za rok a pol ste na školách a škôlkach spravili viac ako vaši predchodcovia za desať rokov. Myslím, že by sme mali pokračovať v investovaní do našich škôl a škôlok, veď deti sú naša budúcnosť a všetko, čo do nich investujeme sa nám mnohonásobne vráti. Keď vidím stovky šťastných detí, ako sa hrajú na nových detských ihriskách a školských dvoroch, napĺňa ma pocit šťastia a viem, že naša práca stála za to a treba v nej pokračovať. A myslíme aj do budúcnosti. V rámci čerpania eurofondov v rokoch 2014 - 2020 chceme nedostatočnú kapacitu škôlok riešiť vybudovaním nových tried. Pre deti chceme pridať ďalšie herné zostavy, plánujeme zatepliť obvodové múry a namontovať fotovoltaické elektrárne na strechy škôlok, tak, ako sa nám to osvedčilo na škole I. Bukovčana 3. V školách plánujeme vybudovať moderné knižnice a zmodernizovať učebne. Viac aktivít sa vrámci tohto programového obdobia v oblasti školstva nedá spraviť, takto boli nastavené pravidlá z európskej únie. Nezabúdam samozrejme aj na mnohé ďalšie veci, ktoré potrebujú urgentne riešiť. Napríklad len na opravy chodníkov a ciest v našej mestskej časti budeme v nasledujúcich rokoch potrebovať státisíce eur. Pokračujme v tom, čo sme začali pred 4 rokmi, pokračujme v zmenách, ktoré našej Devínskej priniesli rozvoj. Viac informácií nájdete na mojej internetovej stránke www.milanjambor.sk.
*späť na obsah*
 

Pokračujme
Nedávno sme si pripomenuli 100. výročie od začiatku prvej svetovej vojny. Vo všetkých dokumentoch, ktoré som o tejto strašnej udalosti v poslednom čase videl, sa opakovala jedna myšlienka. Toto sa už nikdy nesmie zopakovať, naše deti niečo podobné nesmú zažiť! Bohužiaľ táto túžba mnohých účastníkov vojny sa nestala realitou. Často sa zamýšľam, kde sa berie okolo nás toľko zla, nenávisti. Prečo človek človeku ubližuje. Aj vo svojej práci som sa za posledné roky stretol s množstvom zla, klamstvom, ohováraním. Často to bolo veľmi náročné, ale silu ísť ďalej mi dodával každý úspešný projekt, ktorý sa podarilo zrealizovať. A myslím, že ich nebolo málo. Predpokladám, že teraz pred voľbami budem o sebe počuť množstvo poloprávd a lží. Kritika je v poriadku, o tom je demokracia, rád sa nad oprávnenou kritikou zamyslím, ale iné je keď si niekto vymýšľa klamstvá a polopravdy. Rozhodol som sa na ne nereagovať protiútokmi, vzdávam sa hádok a zameriam sa na budúcnosť a rozvoj našej Devínskej. Je smutné, že mnohí komunálni poslanci namiesto práce dokážu len ohovárať. Ja budem radšej pracovať. Za posledné obdobie som absolvoval množstvo stretnutí, ale tri mi utkveli v pamäti. Nedávno som sobášil mediálnu celebritu Jozefa Vajdu. Na prvom stretnutí ma s priateľkou July poprosili, či by som ich nezosobášil v Devínskej. Potešilo ma, že si vybrali našu Devínsku, hoci tu nebývajú, ale Devínska je už známa tým, že naše svadobné obrady sú veľmi milé a na úrovni. Pri prvom stretnutí som dostal od J. Vajdu jeho knihu Moja cesta. Priznám sa, že som sa k nej hneď nedostal, ale keďže bol čas prázdnin, čas som si našiel a pomerne rýchlo som ju aj prečítal. Priznám sa, že jeho kniha ma veľmi zaujala a keď som sa s ním na svadobnej hostine o knihe rozprával, prišiel som na to, že máme spoločnú lásku ku knihám a k Dunaju, kam sa chodíme kúpať. Ja zatiaľ len v lete, Jozef aj v zime. V Jozefovi a jeho manželke July som spoznal dvoch milých ľudí, ktorí sa spoločne tešia zo života. Druhé zaujímavé stretnutie sa udialo pred pár dňami, keď sme si kultúrnym programom v Istracentre pripomenuli 70. výročie Slovenského národného povstania a Deň ústavy SR. Na záver kultúrneho leta u nás vystúpil Orchester ľudových nástrojov slovenského rozhlasu pod vedením Miroslava Dudíka. Hosťom bol sólista opery SND Ján Babjak a toto krásne podujatie moderoval Vladimír Dobrík, Novovešťan a človek, ktorého si veľmi vážim. Myslím, že všetci, ktorí prišli, mali nádherný kultúrny zážitok a týmto mi dovoľte poďakovať všetkým, ktorí nám ho pripravili. 
A tretie stretnutie súvisí s vodou. Nedávno som absolvoval návštevu rakúskej dediny Gols, kde už 20 rokov prevádzkujú úspešné kúpalisko. Bolo to veľmi inšpiratívne, majú vynikajúceho správcu, ktorý nám všetko ochotne vysvetlil. Ale šok prišiel vtedy, keď som počas prehliadky stretol na kúpalisku známu z Devínskej. Keď sa ma pýtala, čo tam robím v obleku, pousmial som sa a povedal som jej, že zbierame skúsenosti na to, aby sme mohli budúci rok postaviť takéto kúpalisko aj u nás v Devínskej. Veľmi ju to potešilo a popriala mi veľa úspechov v práci. Pamätám si, ako som o kúpalisku hovoril a písal pred 4 rokmi v predvolebnej kampani. Počas uplynulých 4 rokov som na to nezabudol, ale vždy sa vyskytlo niečo v havarijnom stave, čo dostalo prednosť. Či to boli školy a škôlky v kritickom stave, či futbalové šatne, kde sa chodilo za trest a mnoho ďalších vecí. Ale myslím, že teraz prišiel ten pravý čas na to, aby aj Devínska mala konečne kúpalisko. Zaslúžime si ho. Preto som sa rozhodol, že jeho výstavbu zaradíme do budúcoročného rozpočtu a pevne verím, že už o rok bude stáť v našej Devínskej nové kúpalisko. Kvôli takýmto projektom som sa rozhodol opäť kandidovať v komunálnych voľbách na post starostu našej mestskej časti. Aby naša Devínska bola ešte krajšia, čistejšia, bezpečnejšia. Mnohé sa spraviť podarilo, mnohé je pred nami. Verím, že spolu to dokážeme.
*späť na obsah*
 

Moje celebrity
Keď som nedávno písal článok do jedných bratislavských novín o skutočnej celebrite, ktorou je pre mňa primár oddelenia kardiochirurgie Detského kardiocentra MUDr. Matej Nosáľ, netušil som, s akým ohlasom sa stretne. Primár Nosáľ pred niekoľkými mesiacmi operoval srdce mojej dcéry a vďaka nemu a celému detskému kardiocentru majú stovky detí nádej na nový život. Keď som sa nad tým hlbšie zamyslel, uvedomil som si, že môj rebríček skutočných celebrít je dlhší a rád by som Vám predstavil moje ďalšie celebrity a zároveň aj mojich priateľov. Tou prvou je kňaz Anton Srholec. Tento úžasný človek je pre mňa vzorom v správaní, v tom, ako sa neúnavne stará o ľudí, ktorí sa dostali až na dno. Na našom poslednom stretnutí sa mi v rozhovore s ním potvrdilo to, čo som intuitívne cítil už viac ako 20 rokov. Že najdôležitejšie na viere je to, ako ju každodenne dokážeme pretaviť do nášho správania. Naším náboženstvom by mali byť naše každodenné skutky, to ako dokážeme pomáhať nášmu okoliu. Obrovským zážitkom bola pre mňa návšteva jeho zariadenia Resoty, v ktorom sa stará bez nároku na odmenu o desiatky ľudí, ktorí dostali vďaka nemu možnosť začať odznova. Ďalších dvoch ľudí určite tiež poznáte, tým prvým je historik Jozef Klačka a moju štvoricu uzatvára Patrik Herman, moderátor súkromnej televízie.
Priznám sa, že Dr. Jozefa Klačku som až do svojho nástupu do funkcie osobne nepoznal. Ale hneď ako som ho stretol, cítil som, že je to človek s veľkým Č. Predtucha ma nesklamala. Vždy ochotný pomôcť, bez nároku na odmenu, s úsmevom a šťastím v očiach a v srdci, nadšený, že pomáha a odovzdáva svoje vedomosti nám všetkým. Najviac ma fascinovalo keď sme spolu robili cyklus prednášok o Devínskej a dokument Devínsko-novoveské mosty. Nepotreboval žiadnu prípravu. Jednoducho ste mu povedali tému, o ktorej má hovoriť a on spustil pútavú prednášku bez zastavenia či zaváhania.
S Patrikom Hermanom som sa zoznámil asi pred dvoma rokmi úplnou náhodou, pri natáčaní jedného príspevku v našej mestskej časti. Slovo dalo slovo a odvtedy sa občas stretneme na obede a rozprávame sa o práci, o tom, čo sme za posledné obdobie zažili. Postupne som tak spoznal človeka, ktorý je nielen mediálnou, ale aj skutočnou celebritou. Keď mi zápalisto rozpráva, s akými problémami sa na neho ľudia obracajú a ako sa im snaží pomáhať, cítim, že mám pred sebou úžasného človeka, ktorý pomohol stovkám ľudí. 
Môj zoznam celebrít je dlhší, vybral som len niekoľkých. Dovoľte mi týmto skutočným celebritám a všetkým dobrým ľuďom poďakovať za dobro, ktoré konajú, veď vďaka ním je náš svet krajší, vďaka nim tí, ktorí mali menej šťastia, alebo v živote zakopli, majú šancu začať odznova, vďaka nim je na svete menej sĺz a viac úsmevu a radosti.
Keď sa píše história
Už dlho sa snažím žiť a pracovať tak, aby bol svet mojím pričinením krajší a lepší. Niekedy sa mi to darí viac, niekedy menej. Za posledných 3,5 roka som mal možnosť ovplyvniť toľko vecí, koľko som snáď nemal za celý svoj život. Snažil som sa túto možnosť využiť naplno a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia zmeniť a zlepšiť všetko, čo sa dalo. Keď vidím množstvo vysadených stromov po Devínskej, napĺňa ma to šťastím. Keď vidím nové miesta na parkovanie, nové bezbariérové chodníky, ihriská pre deti, vynovené školy a škôlky, teší ma, že som mohol byť pri tom, ako sa prepisuje história Devínskej. Chcem sa teraz pristaviť pri 4 projektoch, ktoré sa podľa môjho názoru zapíšu do histórie našej mestskej časti.
Tým prvým je oprava šatní v športovom areáli na Vápencovej ulici a výstavba hokejbalového ihriska. Hoci sa tieto zmeny nerodili ľahko a dlho sa hľadala podpora tohto projektu, výsledok ma utvrdzuje v tom, že to stálo za to. Investície do tohto areálu vrátane výstavby hokejbalového ihriska dosiahli takmer 400 000 eur.
Druhým projektom je revitalizácia Istrijskej ulice a okolia Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku. Som šťastný, že už sa nemusím hanbiť za okolie múzea tak, ako to bolo pred 3 rokmi. Hoci sa tento projekt stal nástrojom predvolebného boja zo strany niektorých poslancov, myslím, že každý súdny človek, ktorý sa na Istrijskú po rekonštrukcii pozrie, si povie, že je krásna. A keď si to porovnáme s tým, ako Istrijská vyzerala pred pár rokmi, ten skok je obrovský. Aj vďaka detskému ihrisku pred múzeom tento priestor ožil detskou vravou a aj deti z tejto oblasti sa majú konečne kde hrať.
Treťou vecou je nedávny nákup pozemku na naše budúce námestie. Je jasné, že ho nepostavíme za rok, za dva, ale spravili sme prvý a dôležitý krok k tomu, aby sme ho po dlhých desaťročiach konečne mali. Máme jedinečnú šancu a aj povinnosť zanechať tu našim potomkom niečo, na čo budeme všetci spolu hrdí.
Štvrtým projektom je pripravované kúpalisko u nás v Devínskej. Keď som si pozeral anketu, čo našim občanom najviac chýba, tak to bolo práve kúpalisko a nové námestie. Ak všetko dobre pôjde, už budúci rok by mohlo byť realitou. Keď k tomu pripočítam nový cyklomost, splatenie úveru z minulosti vo výške 330 000 eur, investície do škôl a škôlok vo výške viac ako 1 milión eur, fungujúce bezplatné sociálno – právne poradenstvo, fotovoltaickú elektráreň na streche školy, úspešnú Vianočnú uličku a množstvo ďalších projektov, smelo môžem vyhlásiť, že sa nám podarilo spraviť maximum možného. Keď vidím cvičiť a behať ľudí v športovom areáli na škole I. Bukovčana, hrať futbal deti na školskom dvore P. Horova viem, že ideme správnou cestou.
Počas veľkonočných sviatkov som si pozrel životopisný film o K. Wojtylovi – pápežovi J. Pavlovi II. Svojim študentom ako učiteľ etiky na univerzite v Poľsku v ťažkých 50. rokoch minulého storočia vtedy rozprával o zážitku z vojny a o slovách jedného krajčíra. Ten povzbudzoval ostatných slovami, že sa nemajú báť a majú ukázať svoju lásku a všetkým tvrdil, že láska nakoniec zvíťazí. Zlo sa požiera samo a nakoniec musí prehrať. A toto je aj moja odpoveď všetkým neprajníkom, ktorí si vymýšľajú a prekrúcajú pravdu. K. Wojtyla rozprával o viere, nádeji a láske ako o skrytej sile v nás. Toto dáva aj mne silu ísť ďalej. 
Stanovisko starostu MČ BA DNV k udalostiam na Istrijskej ulici
Dňa 3.4.2014 v popoludňajších hodinách vykonávala MČ BA – DNV dokončovacie práce na projekte Revitalizácia historického jadra Istrijskej ulice. Vzhľadom k opakovanému porušovaniu verejného poriadku a agresívnemu správaniu niektorých obyvateľov Istrijskej ulice a vysokému riziku ohrozenia pracovníkov, ktorí revitalizáciu vykonávali, som ako štatutárny zástupca MČ požiadal o policajnú asistenciu.
Realita ukázala, že obavy boli opodstatnené. Počas realizácie prác došlo zo strany niektorých občanov Istrijskej ulice k snahe zmariť dokončovacie práce a dokonca k napadnutiu príslušníkov policajného zboru. Uvedené skutočnosti môžu potvrdiť aj pracovníci nášho podniku, ktorý sa v čase incidentu nachádzali priamo na mieste. Aj v minulosti boli naši pracovníci vystavovaní slovným a fyzickým atakom zo strany týchto občanov. Je smutné, že niektoré médiá na základe jednostranných a neúplných informácií spravili z vinníkov obete a z policajtov útočníkov, pričom realita bola presne opačná. Policajti si iba konali svoju povinnosť, keď chránili pred agresívnymi obyvateľmi pracovníkov, ktorí si vykonávali svoje pracovné povinnosti.
Ako starosta som povinný zabezpečovať verejný poriadok na území MČ všetkými na to určenými prostriedkami, vrátane spolupráce s políciou. O to viac, ak ide o ohrozenie verejného majetku, ale aj zdravia nevinných ľudí. Som si vedomý svojej zodpovednosti voči občanom DNV a preto odmietam kritiku postupu MČ DNV, ako aj polície iba za to, že sme si konali svoju povinnosť.
Projekt Revitalizácie historického jadra Istrijskej ulice bol jednohlasne schválený poslancami miestneho zastupiteľstva dňa 24.4.2012 – UMZ37/4/2012. Kritiku tohto projektu a uznesenie miestneho zastupiteľstva zo dňa 8.4.2014, ktoré kritizuje postup MČ DNV a polície preto chápem v kontexte blížiacich sa komunálnych volieb ako prejav populizmu.
Knihy, ktoré mám rád
Nepamätám si presne, akú knihu som v detstve prečítal ako prvú, ale jasne si pamätám našu starú knižnicu v Devínskej, ktorá sídlila v budove Mýtnice. Príde mi to ako dnes, hoci už je to viac ako 30 rokov, keď som sa vo vysokých regáloch naťahoval za knihami a dychtivo čítal jednu za druhou. Pamätám si, ako tam vŕzgala drevená podlaha a aký som bol na seba hrdý, keď bol môj čitateľský preukaz plný a knihovník mi musel otvoriť nový. Rovnako som bol pyšný, keď som v knihe našiel informáciu, že je určená pre deti o niekoľko rokov odo mňa staršie a ja som ju prečítal. Po rodičoch, starých rodičoch, učiteľoch mi najviac do života dali knihy. Dodnes s láskou spomínam na to, ako som hodiny a hodiny strávil nad verneovkami, mayovkami a stovka­mi ďalších kníh. Pamätám si, ako som s hlavnými hrdinami prežíval ich osudy a veril, že všetko dobre dopadne. Láska ku knihám ma sprevádza po celý môj život. Preto som s veľkou radosťou prijal pozvanie od riaditeľa Istracentra na predstavenie nového knižničného systému Clavius v našej knižnici v Istracentre. Bola to pre mňa vítaná zmena, lebo posledné roky som sa sem dostal hlavne vtedy, keď sme tu robili opravy budovy, ktorá už má svoje roky a potrebuje rekonštrukciu. Priznám sa, že keď sme schvaľovali peniaze na tento projekt, nevedel som si presne predstaviť, aký to bude veľký prínos. Keď nám ale pani knihovníčka tento systém predstavila, zostal som príjemne prekvapený, čo všetko tento systém dokáže. Nebudem ho teraz opisovať, ale odporúčam každému, aby sa šiel presvedčiť a niečo si z našej knižnice požičal. Priznám sa, že za posledné roky som veľa času na knihy nemal, ale občas sa vrátim ku knihám a autorom, ktorých mám najradšej a ktorí ma najviac oslovili. Patria k nim F. M. Dostojevskij, H. Hesse, CH. Džibrán, A. de Mello. Naposledy som si opäť prečítal knihu s názvom Muž, ktorý sadil stromy, ktorej autorom je J. Giono. Je o starom pastierovi, ktorý na francúzskom vidieku začiatkom minulého storočia obetavo a nezištne nasadil v nehostinnom prostredí státisíce stromov, čím sem vrátil život. Keď sa občas večer pozerám na hviezdy, spomeniem si na slová nemeckého filozofa E. Kanta o hviezdnom nebi nad nami a mravnom zákone v nás. Často mávam pocit, že všetko, čo potrebujeme vedieť, už bolo dávno napísané.
V sobotu 5. 4. som sa zúčastnil otvorenia výstavy „Svet, ako ho vidíme my...“. Svoje diela v Múzeu kultúry Chorvátov na Sloven­sku vystavujú ľudia s telesným postihnutím a organizátorom je Slovenský zväz telesne postih­nutých. Musím sa priznať, že ich diela ma očarili. Napriek tomu, že to majú oveľa ťažšie ako my, nevzdávajú sa a tvoria nádherné diela. Výstava trvá do konca apríla a určite si ju nenechajte ujsť. Miesto a čas výstavy je pre mňa symbolický, lebo práve pred týmto múzeom sme vytvorili ihrisko pre deti s telesným postihnutím a práve v tomto čase sme začali realizovať projekt debarierizácie Devínskej Novej Vsi. Na tejto výstave som si uvedomil, aký veľký dlh máme voči týmto ľuďom, ktorý mali vo svojom živote menej šťastia ako my. 
O troch grošoch
Od malička som mal rád rozprávky a priznám sa, rád si ich pozriem aj teraz, hlavne v čase vianočných sviatkov. Vždy ma poteší, keď na konci dobro víťazí nad zlom. Keď cestujem s dcérami na dovolenku, púšťam im rozprávky a na jednu z nich som si teraz spomenul. Je o kráľovi, ktorý stretol chudobného človeka a pýtal sa ho, ako sa mu žije a koľko zarába. On mu povedal, že 3 groše. Kráľovi sa to zdalo strašne málo a keď mu ten človek povedal, že nakoniec žije len z jedného, nechcel mu veriť. Prvý groš dával svojmu otcovi a druhý synovi. Nedávno som sa s kolegyňou rozprával o spolužití s rodičmi pod jednou strechou. Pre mňa je úplne samozrejmé, že človek by sa mal postarať o svojich rodičov a po dlhoročnej skúsenosti so spolužitím pod jednou strechou so svojou matkou a svojimi deťmi dokážem povedať, že je to prínosom pre všetky tri generácie.
Je to istá vizitka našej spoločnosti a aj nás samých, ako sa správame k svojim rodičom. Dávame tým aj príklad svojim deťom, ako by sa oni mali správať k nám. Často hovoríme, že na nás nezáleží, že za to môžu tí druhí – politici, ekonómovia, privatizéri, finančné skupiny. Ja tvrdím, že záleží na každom z nás. Nedávno som sa rozprával so svojím bratom, ktorý pracuje ako šofér autobusu. Pred niekoľkými mesiacmi im zaviedli systém kontroly spotreby pohonných látok a brat začal vykazovať veľké úspory nafty oproti väčšine ostatných. Ak niekto na tej istej trase a s tým istým autobusom spotrebuje za mesiac o 150 litrov nafty viac, tak asi niečo nie je v poriadku...
Často sa prizeráme na nespravodlivosť a hovoríme si, nedokážeme nič zmeniť, nebudeme si páliť prsty za niekoho iného, nás sa to netýka. Ale týka, pokiaľ sa všetci spolu nebudeme snažiť, nič sa nezlepší. 
V maturitnom ročníku, keď sme robili oznámenia, vpísal som do toho nášho nasledujúce motto: Najkrajšie míľniky svojho života nájdeš na nevyšliapaných cestách a tvojimi najlepšími spoločníkmi budú pravda a láska. Už 25 rokov sa snažím podľa tohto motta žiť. Často to bolo náročné, ale s odstupom času si môžem povedať, že to stálo za to.
Tri roky sa na pozícii starostu snažím ísť krok za krokom, riešiť problém za problémom. Bez zbytočných slov. Príkladov je veľa, ale pekne je to vidieť v Istracentre. Vetranie tu chýbalo už dlhé roky a po dôkladnom výbere sme našli cenovo prijateľné riešenie, ktoré vynikajúco funguje. Už 18. marca tohto roku zaplatíme poslednú splátku za zbytočný úver na predražený areál Textilanky. Ak by sa v minulosti hospodárilo tak ako hospodárime teraz, žiadny úver by sme nepotrebovali. Nerozumiem, ako dokážu politici za nás rozhodovať tak, že nás neustále zadlžujú. Jednoducho hospodárim s tým, koľko mám. Politici sa nám snažia vnútiť názor, že momentálne sa to inak nedá, ale nie je to pravda. Ak dokáže krajina ako je Nemecko produkovať prebytok rozpočtu, nerozumiem, prečo by to nemohlo byť tak aj u nás na Slovensku. Priznám sa, že som za starostu kandidoval hlavne preto, lebo som sa už nemohol pozerať na to, čo sa v našej mestskej časti dialo, respektíve skôr nedialo. Dookola sme počúvali od miestnych politikov sľuby a prakticky sa u nás na dlhé roky zastavil čas. Len kritizovať ma už nebavilo a mnohí mi hovorili, keď si taký múdry, poď ukázať čo dokážeš. A tak som išiel, s prakticky nulovou skúsenosťou s komunálnou politikou. Teraz sa ma často ľudia pýtajú, ako je možné, že u nás v Devínskej sú zrazu peniaze na všetko, o čom sa len 20 rokov rozprávalo. Niekedy im s úsmevom odpovedám, že je to tajné. Škoda, že sa takto nehospodárilo aj predchádzajúcich 15 rokov, Devínska mohla vyzerať úplne inak.
O sobášení, vítaní do života a Devínskej
Musím sa priznať, že jednou z najkrajších vecí na práci starostu je pre mňa sobášenie a vítanie nových občanov do života. Keď sa pozerám do očí dvom ľuďom a vidím v nich lásku, je pre mňa cťou, že to môžem byť ja, kto spojí ich životy a prvý im popraje všetko najlepšie na ich spoločnej ceste životom. Keď vidím rodičov, ako s hrdosťou a láskou nesú na zápis svoje ratolesti, som šťastný spolu s nimi a spomeniem si na svoje deti, ako som ich nosieval na rukách. Spolu s kolegami zo zboru pre občianske záležitosti sa im snažíme pripraviť krásny obrad, aby si tieto chvíle pamätali navždy. Nedávno po jednom privítaní do života prišli za nami rodičia dieťaťa poďakovať sa a na chvíľku sme sa dali do reči. Okrem iného nám povedali, že sa im v Devínskej veľmi páči a že obom pripomína prostredie, v ktorom vyrástli. Zhodli sme sa na tom, že na jednej strane je ešte stále dedinou a na strane druhej mestom a tieto protipóly dokáže spojiť do jedného krásneho miesta na život. A ak k tomu pridáme na jednej strane krásne Karpaty a na strane druhej rieku Moravu, dostaneme jedno krásne miesto na zemeguli, na ktoré môžeme byť právom hrdí. V takýchto chvíľach si vždy pripomeniem to, čo v sebe nosím už dlho – že Devínsku milujem a je pre mňa najkrajším miestom na zemi. Samozrejme, že môj pohľad je „nekritický“ v tom, že som sa tu narodil, vyrástol a momentálne aj Devínsku spravujem, ale počuť slová chvály na Devínsku, to ma vždy naplní šťastím. Často mám pocit, že si to vlastné nevieme vážiť a so závisťou hľadíme k susedom. Jedno príslovie hovorí, že tráva na susedovom pozemku je vždy zelenšia. Na prvý pohľad to tak môže vyzerať, no pri podrobnejšom skúmaní väčšinou zistíme, že to tak nie je. Mnoho ľudí mi vraví čo lepšie a krajšie majú v iných mestách a dedinách, no pri komplexnom porovnaní na tom nie sme tak zle. Mnohí z nás napríklad ani nevedia, že máme u nás v Devínskej funkčnú plaváreň. Občas tam s deťmi zájdem a bazén je väčšinou poloprázdny. Je to veľká škoda, lebo voda je príjemne teplá a ja sa tam vždy cítim veľmi príjemne. Keď som nedávno stál na jednej z našich zastávok MHD a videl množstvo ohorkov od cigariet, bolo mi veľmi smutno. Prečo si ničíme to vlastné a so závisťou sa dívame na to cudzie? Za posledné 3 roky sa na mnohé veci dívam inak. Už teraz viem, čo dokáže starosta zmeniť a zlepšiť a bohužiaľ s mnohými vecami pohnúť nedokáže, lebo mu v tom bráni zlá legislatíva a nedostatočné kompetencie. Nie som z tých, ktorí sa vyhovárajú, viem sa postaviť k problémom čelom. Keď sa rozprávam so známymi aj neznámymi ľuďmi o mojej práci, výsledkom je skoro vždy z oboch strán konštatovanie, že je to veľmi nevďačná práca. Mnohí mi oponujú – veď sa vám podarilo mnohé spraviť, výsledky sú vidieť na každom kroku, musíme mam pocit zadosťučinenia a musí vás to tešiť. Odpovedám im – to máte síce pravdu, ale prakticky po každom úspešnom projekte sa doslova za pár hodín vynoria ďalšie a ďalšie problémy, ktoré treba okamžite riešiť. Takže na radosť mi často zostáva len niekoľko hodín.
Práve v týchto dňoch spúšťame na Miestnom úrade projekt bezplatného sociálno - právneho poradenstva. Veľmi často sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa dostávajú do problémov. Niekedy aj vlastnou vinou, ale na začiatku je v mnohých prípadoch len neznalosť základných ekonomických či právnych pravidiel. Pred pár rokmi sme susede v bytovom dome pomáhali s pôžičkou od jednej známej spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky. Na prvý pohľad to vyzeralo lákavo, no keď som tú pôžičku prepočítal, tak som zistil, že jej požičiavajú peniaze za viac ako 100 % úrok ročne! Tá istá finančná spoločnosť veselo funguje aj v súčasnosti a dokonca jej reklamy pravidelne vidím v médiách. V súčasnosti ponúkajú „už len“ 70% úrok na pôžičkách. Náš príbeh nakoniec skončil dobre, susede sme pomohli splatiť pôžičku a presvedčili ju, aby si už nikdy nepožičiavala za tak nevýhodných podmienok. Takýto šťastný koniec sa v mnohých prípadoch ale nekoná a práve preto sa aj prostredníctvom našej poradne budeme snažiť ľuďom vysvetliť, ako sa majú správať, aby sa nedostali do existenčných problémov. Naša poradňa poradí pri pracovno – právnych problémoch, v majetkovo právnych záležitostiach, v právach spotrebiteľa, v rodinných záležitostiach. Už hneď v prvý deň fungovania bola poradňa preplnená, čo je dôkaz toho, ako je táto služba potrebná a pre nás je to signál, že sme sa vydali správnou cestou. Verím, že naši občania budú túto službu aktívne využívať a ľudí s existenčnými problémami v našej mestskej časti bude postupne ubúdať.
Čo môžem urobiť pre Devínsku
Nedávno som sa v jednom bratislavskom periodiku zamýšľal nad dobou, ktorú žijeme. Nedá mi, aby som sa k tejto téme ešte raz obšírnejšie nevrátil na stránkach nášho Devexu.
Už viackrát som si verejne povzdychol, že žijeme zvláštnu dobu pokrútených hodnôt. Nedávno som našiel priliehavejší názov, nazval som ju dobou marketingovo – mediálnou. V ktorej nezáleží na tom, čo robíte, ale ako sa prezentujete v médiách. Čím viac vidíme niektorého politika v médiách, tým menej za ním vidieť jeho prácu. Čo sa s tým dá spraviť? Spýtajme sa všetci svojho politika, primátora, starostu, poslanca, čo reálne spravil za posledný rok, dva. Nie sľuby, nie plánované projekty, ale reálne veci. Som si istý, že sa nájde mnoho takých, ktorí budú súvisle 5 minút rozprávať o svojej práci, no nedozviete sa, čo konkrétne spravili. Takýmto neverte. Verte len tomu, čo konkrétne pre vás ten ktorý politik urobil. Nie tomu, čo o ňom hovoria v médiách.
Aj samotné médiá sa zaujímajú často len o negatívne problémy. Je to logické, médiá sa správajú trhovo a konflikty a škandály lepšie predávajú. Stalo sa už takmer pravidlom, že keď mi nejaký novinár zavolá a na niečo sa ma pýta, tak hľadá za všetkým nejaký problém, aby zaujal divákov a poslucháčov. Ale žiadny reportér k nám nepríde spraviť reportáž o tom, že sme za ostatné 3 roky investovali viac ako milión eur do našich škôl a škôlok, že sme do škôlok prijali takmer všetky deti, čo je v Bratislave raritou, že sme vybudovali viac ako 250 miest na parkovanie, že máme nové ihriská pre deti, nové športoviská, že niekto tvrdo pracuje a snaží sa meniť svoje okolie k lepšiemu. To nie je mediálne zaujímavé, to nezaujíma nikoho. No a potom sú aj takí, ktorí o vás dokážu napísať klamstvá a na objednávku vás zdiskreditujú. V novembri sme si pripomenuli výročie nežnej revolúcie. Ako jej priamy účastník si spomínam, čo všetko sme si sľubovali. A som smutný z toho, čo všetko sa nesplnilo a to, čo sme si vybojovali, nevieme používať. Myslím teraz hlavne na slobodu, ktorú si mnohí z nás vykladajú tak, že si môžu robiť čo chcú. Ale sloboda nie je anarchia, sloboda je hlavne zodpovednosť. Ak som slobodný, neznamená to, že nemusím nič robiť, že môžem robiť zle, že môžem ničiť svoje okolie. Často sa porovnávame s Rakúskom, ako tam všetko funguje a u nás nie. Divíme sa, prečo tam majú poriadok a my nie. Odpoveď je jednoduchá - oni ten neporiadok jednoducho nerobia a preto majú poriadok, neporiadok si robíme my sami. Za posledný rok som tam bol niekoľkokrát pracovne a tam som si hlbšie uvedomil, ako je to s tou zodpovednosťou – napríklad za svoju obec. Ľudia sa tam najprv opýtajú, čo môžu spraviť pre svoju obec a až potom sa pýtajú, čo urobí pre nich obec. V Rakúsku sa dokáže 17 obcí spojiť a postaviť jedno múzeum, ktoré ich bude spoločne reprezentovať. U nás sa často nevieme dohodnúť ani v rámci jednej dediny. Poslanci rozhádaní so starostom, hádžúci mu polená pod nohy, sú na Slovensku dennodennou realitou. Pýtate sa, čo s tým spraviť? Skúsme spoločne začať tým, že nekopnem do odpadku, ktorý je predo mnou, ale zdvihnem ho, že upracem pred svojou bytovkou a vysadím pred ňou krík, o ktorý sa budem starať, že najskôr budem merať a až potom strieľať, pardón strihať a kopať do každého len aby som sa zviditeľnil a iných nabádať budem k sebareflexii, len na vlastnú adresu zabudnem.
Nedávno dal Miestny úrad hore na Pieskovci umiestniť značky upozorňujúce na nebezpečenstvo pádu. Nevydržali tam ani 2 mesiace a už ich niekto vytrhal. Nedalo mi to a s kamarátmi sme to cez Vianoce opravovali, niektoré zo značiek sme našli odhodené v neďalekých kríkoch. Neviem, komu zavadzali, dali sme ich tam preto, aby sme chránili životy nás všetkých. Na druhý sviatok vianočný som išiel odniesť do kontajnera papier a plasty a keď som videl okolo kontajnerov neporiadok, nedalo mi to neupratať ho. A v pondelok na troch kráľov som z lesa ťahal výfuk z osobného auta, naozaj neviem, kto ho potreboval odhodiť v lese. Pred pár dňami nám niekto v Devínskej postriekal dopravné značky. Oprava bude stáť stovky eur... Možno som naivný, ale verím, že stále viac ľudí sa začne pýtať – čo môžem spraviť pre svoju Devínsku (Bratislavu, Slovensko), aby sa náš život stal krajším a lepším. Iná cesta totiž nie je.
Tri roky v živote človeka
alebo 1095 dní na stoličke starostu
Tri roky sú v živote človeka pomerne dlhá doba, hoci často hovoríme, že čas plynie ako voda. Ja tento čas vnímam najintenzívnejšie cez moje dcéry, ktoré pred troma rokmi boli malé dievčatká a teraz sú z nich školáčky. Myslím, že takýto skok na nám podaril aj v Devínskej Novej Vsi. Za posledné 3 roky sa nám v mnohých oblastiach života podarilo, obrazne povedané, dostať sa doslova z plienok. Tento rok sa nám podarilo dotiahnuť viacero väčších či menších projektov, čo ma veľmi teší a považujem ho za historický, lebo takú investičnú aktivitu si v Devínskej nepamätám dlhé roky.
Dovoľte mi na tomto mieste poďakovať všetkým pracovníkom Miestneho úradu, ktorí na týchto projektoch pracovali a často na hranici ľudských síl. Výsledok je vidieť všade okolo nás. Revitalizácia Istrijskej ulice je vo finále. Vráťme sa tri roky späť v čase a spomeňme si spolu ako vyzeralo okolie Múzea kultúry Chorvátov. Bola to jednoducho katastrofa a hanba. Ak sa tam prejdete teraz, tak výsledok hovorí za všetko. A k tomu jedno prekvapenie. O niekoľko mesiacov by sme mali zrekonštruovať aj bývalú furmanku na Múzeum starej Devínskej. Ako bude vyzerať môžete vidieť na priložených obrázkoch. Myslím, že tým dotvoríme celý priestor a vznikne priestor, na ktorý budeme hrdí.
Takisto budova bývalej reštaurácie na štadióne je na nepoznanie. Pamätám si to ako dnes, ako som tam v decembri 2010 prišiel a ako som zaplakal nad stavom tejto budovy. Dnes je to jeden moderný krásny priestor pre našich športovcov. A oproti pôvodným plánom sme naviac opravili aj priestory v suteréne pre využitie športovcami.
Nové priestory majú naši hasiči. Deti na školách I. Bukovčana 1 a 3 majú zrekonštruované toalety. Na sídlisku pribudli ďalšie miesta na parkovanie a intenzívne sa pracuje na parkovisku na ulici J. Smreka nad CO krytom, kde by malo pribudnúť takmer 60 parkovacích miest. O niekoľko dní bude realitou aj nová trieda v škôlke na J. Smreka, kde nám pribudne asi 20 miest pre naše deti. Na vybudovanie tejto triedy sa nám podarilo získať dotáciu od Bratislavského samosprávneho kraja vo výške 6800 eur. Fotovoltaická elektráreň na škole I. Bukovčana 3 už vyrába elektrickú energiu pre školu. Na škole P. Horova sme vymenili všetky staré ventily na radiátoroch za nové termostatické, čo nám prinesie úspory na vykurovaní. Novú autobusovú zastávku máme na Kremencovej.
Náš cyklomost získal cenu ministra dopravy a rekonštrukcia Vily Košťálovej ocenenie za príkladnú obnovu. Máme nový informačný systém, jeden z najmodernejších na Slovensku.
Obrovské množstvo zelene sme nasadili na školách I. Bukovčana, P. Horova, pri cyklomoste, v športovom areáli pri tenisových kurtoch. Podarilo sa nám opraviť ďalšie poškodené strechy na školách a škôlkach. Práce na územnom pláne centra našej mestskej časti sú vo finále, to je tiež projekt, na ktorý sme čakali 20 rokov. Súbežne pokračujú práce na územnom pláne zóny Kolónia a takto postupne plánujeme spraviť celú Devínsku. Nové okná máme na klube dôchodcov a aj v Istracentre. Dlhé roky sme čakali aj na nové vetranie v Istracentre a už je realitou. Opravy sa v lete dočkal aj pamätník M. R. Štefánika na Kolónii. Myslím, že darčekov pod vianočný stromček dostala naša mestská časť tento rok viac ako dosť.
Čo plánujeme na budúci rok? O múzeu starej Devínskej na Istrijskej ulici som už písal, plánujeme rekonštrukciu terasy M. Marečka v hodnote viac ako 200 000 eur. Na škole P. Horova pripravujeme opravu rozvodov teplej vody, ktoré sú v katastrofálnom stave a tiež rekonštrukciu toaliet. Na škôlkach plánujeme výmenu starých ventilov na radiátoroch za nové termostatické, čím usporíme ďalšie peniaze, ktoré škôlky budú môcť investovať do svojho ďalšieho rozvoja. Na skvalitnenie práce Denovy plánujeme nákup novej techniky. V marci 2014 konečne splatíme úver za nákup predraženého areálu Textilanky. Každoročne to náš rozpočet zaťažovalo sumou 100 000 eur. Takto nezmyselne hospodárilo bývalé vedenie našej mestskej časti. Suma 15 000 eur je navrhnutá na ďalšie rozširovanie detských ihrísk, 20 000 eur je v novom rozpočte vyčlenených na rekonštrukciu zastávok MHD, ktoré sú v zlom stave. Peniaze sme našli aj na budovanie ďalších parkovacích miest na sídlisku. Ďalším veľkým projektom, ktorý rozbiehame, je vybudovanie kúpaliska. No a to najdôležitejšie nakoniec.
Rokovania o kúpe pozemku na centrálne námestie našej mestskej časti sú už takmer vo finále a keď všetko dobre pôjde, už o pár mesiacov môžeme mať vhodný pozemok a môžeme začať práce na jeho budovaní. Odkiaľ na to zoberieme peniaze? Nepotrebujeme žiadne zbytočné úvery, za posledné roky sme si ich nagazdovali dostatok financií. Niekoľko krát som počul výčitku, že realizujeme projekty za peniaze, ktoré nám nechali naši predchodcovia. Ani to nie je pravda, lebo v čase môjho nástupu do funkcie bolo na účtoch mestskej časti niečo viac ako milión eur a dnes je to suma prevyšujúca dva milióny eur, teda dvojnásobok. A koľko sme za posledné 3 roky preinvestovali, to je vidieť všade okolo nás.
Nakoniec by som rád zhodnotil tých 1095 dní na starostovskej stoličke. Nedávno sa ma jedna známa spýtala, odkiaľ beriem energiu, stále ma vidí usmiateho pri množstve práce, ktorú mám. Chvíľu som uvažoval, ako jej vysvetliť moju skutočnú motiváciu, lebo som sa bál, že na prvé počutie to bude znieť bláznivo. Jednoducho ma robí šťastným, keď môžem pomáhať druhým a keď sa darí realizovať projekty, ktoré zlepšujú život v Devínskej. Občas mi kolegovia na úrade hovoria, aby som sa zastavil, lebo tej práce je toľko, že nevedia, čo skôr. Priznám sa, aj ja cítim, že ideme na viac ako 100 percent, no keď vidím dokončené dielo a mám v hlave ďalší projekt, ktorý zlepší život v Devínskej, neudržím sa a začnem ho realizovať.
Naše výročia
Výročia sprevádzajú náš život už veľmi dlho. Priznám sa, že som mal od malička rád históriu. Človek sa jej prostredníctvom dokázal preniesť niekoľko storočí alebo aj tisícročí naspäť a rád som premýšľal, ako žili naši predkovia, čo ich trápilo, z čoho mali radosť. V auguste tohto roku uplynulo 165 rokov od vybudovania železnice, ktorá spojila Bratislavu s Viedňou. Prechádzala Devínskou Novou Vsou a od základu zmenila jej fungovanie. Dovtedy sme boli malou ospalou dedinkou pri Bratislave, z ktorej sa za pár desaťročí stalo doslova priemyselné centrum. V roku 1870 tu vznikla tehelňa, vápenka, v roku 1886 bola splavnená Morava. Nedávno som sa od svojho priateľa, úžasného človeka a vynikajúceho historika J. Klačku dozvedel, a, že pri budovaní tejto železnice zomrelo len na území našej mestskej časti 114 ľudí, z toho bola 8 obyvateľov Devínskej Novej Vsi. Keď si predstavíme, koľko tisícov kubíkov zeminy bolo treba premiestniť, aby táto železnica mohla vzniknúť, uvedomíme si, čo všetko naši predkovia museli zvládnuť bez techniky, ako ju poznáme teraz. Nehovoriac o tom, že zásadne zmenila jej výzor. Časť Grby, tam kde je dnes sídlisko Kostolné sa doslova presunula, aby mohol vzniknúť násyp pod železnicou. V zime pracovalo na tejto stavbe 2000 robotníkov a 500 povozov, v lete až 10.000 robotníkov. Často chodíme okolo nej bez toho, aby sme si to uvedomili. Aj náš cintorín tak ako ho dnes poznáme vznikol preto, lebo už nebolo kam pochovávať ľudí, nakoľko dovtedy sa pochovávalo len okolo samotného kostola. Pre mňa je toto výročie osobné tým, že môj starý otec jazdil na tejto trati ako rušňovodič. Babka mi ako malému chlapcovi rozprávala, ako ho chodila na kraj Grby vyzerať a ako mu spolu so svojimi dcérami kývali. 
V novembri si pripomenieme trojsté výročie samostatnej farnosti v Devínskej Novej Vsi. S úctou a vďakou si pripomíname vyše tri desiatky farárov, ktorí svojim poslaním, radou i vypočutím pomáhali uniesť a žiť všetko, čo doba priniesla. A doba to nebola rozhodne ľahká. Naši predkovia prežili mnohé povstania, 2 svetové vojny a mnoho ťažkých chvíľ, ktoré si v dnešnej dobe nevieme už ani len predstaviť. Na tomto mieste by som našim predkom rád poďakoval za to, že aj v najťažších chvíľach sa nevzdávali a vybojovali pre nás to, čo dnes berieme ako samozrejmosť. Zachovali pre nás vieru, jazyk, identitu. Naša farnosť je v spoločnosti stále vnímaná ako centrum duchovnosti a spirituality.
Každý Novovešťan pozná zvuk zvonov kostola, príležitostne navštívi cintorín, počas sviatkov sa na chvíľu zastaví a zamyslí nad vecami, ktoré nás presahujú. Prajem našej farnosti a nám všetkým do ďalšej tristoročnice mnoho krásnych spoločných chvíľ naplnených kresťanskou láskou a mnoho síl v napĺňaní Kristovho evanjelia. Často počúvam ponosy a sťažnosti na to, akú žijeme ťažkú dobu a ako je všetko zlé. Keď si ale predstavíme, ako žili naši predkovia pred sto, dvesto, tristo rokmi uvedomíme si, že tie naše „problémy“ sú voči starostiam našich predkov väčšinou len malichernosti. 
Bilancovanie, alebo ako je ďaleko od slov k činom

Stáva sa už pomaly dobrým zvykom, hoci trochu netradičným, že v septembri bilancujeme to, čo sa podarilo spraviť za ostatných niekoľko mesiacov. Hoci bol čas dovoleniek a prázdnin, život v našej mestskej časti sa nezastavil, skôr naopak. Minulý rok sme sa o takomto čase tešili z nášho nového cyklomostu, ktorý sa okamžite stal dominantou našej mestskej časti. Tento rok sa budeme tešiť z menších projektov, no pre nás budú určite rovnako dôležité. Po dlhých rokoch čakania a prázdnych sľubov sme konečne začali revitalizovať Istrijskú ulicu. Aj o rekonštrukcii futbalových šatní sa doteraz len 20 rokov rozprávalo a zrazu sú realitou. Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým pracovníkom Miestneho úradu, ktorí na týchto projektoch pracovali. Odviedli obrovský kus práce, za čo im patrí naše poďakovanie. Pre mňa je symbolické, že oba tieto projekty začali súčasne. Sú symbolom krajšej a lepšej Devínskej, o ktorej sme doteraz len snívali a o ktorej som hovoril pred troma rokmi v predvolebnej kampani. Ale nielen veľkými projektami žila naša mestská časť. Som veľmi šťastný, že po rokoch neistoty dostali svoje nové priestory aj naši hasiči. Deti na školách I. Bukovčana 1 a 3 nájdu po prázdninách v škole vynovené toalety. Na sídlisku pribudli ďalšie miesta na parkovanie. Podarilo sa nám získať grant vo výške 7 000 eur na vybudovanie malej fotovoltaickej elektrárne na streche školy I. Bukovčana 3. Vďaka tomuto projektu ušetríme peniaze na elektrickú energiu na škole. Na škole P. Horova sme vymenili všetky staré ventily na radiátoroch za nové termostatické, čo nám prinesie úspory na vykurovaní. Naše nové hokejbalové ihrisko na Vápencovej ulici navštevuje čoraz viac návštevníkov a aj nedávny hokejbalový turnaj ukázal, že vybudovanie tohto ihriska bol krok dobrým smerom a po dlhých rokoch čakania sa dočkali aj naši hokejbalisti. Pevne verím, že Devínska Nová Ves sa opäť stane baštou hokejbalu v Bratislave. Odborne sme ošetrili množstvo zelene na sídlisku a na jeseň plánujeme ďalšiu výsadbu stromov a kríkov. Podarilo sa nám praviť ďalšie poškodené strechy na školách a škôlkach. Rozbehli sa práce na územnom pláne centra našej mestskej časti ide o ďalší projekt, o ktorom sa doteraz len rozprávalo. Podarilo sa nám vynoviť Klub dôchodcov vďaka novým oknám a ďalším stavebným úpravám sa naši seniori cítia vo svojom klube príjemnejšie. Nové okná pribudli aj do Istracentra. Opravy sa v lete dočkal aj pamätník M. R. Štefánika na Kolónii a už sa za neho nemusíme hanbiť, ale nás reprezentuje. Som veľmi šťastný, že sa podarilo rozbehnúť projekt spásania lúk na Devínskej Kobyle stádom kôz. A ešte krátko k tomu, ako me hospodárili za minulý rok skončili sme s prebytkom viac ako 530 000 eur, a k tomu sme minulý rok investovali státisíce eur do rozvoja našej mestskej časti. Často sa ma ľudia pýtajú, ako je to možné, že zrazu sú na všetko peniaze a robí sa všetko to, o čom sa 20 rokov len rozprávalo. S úsmevom a trochu aj so smútkom im odpovedám, že stačí len prestať rozprávať, začať poriadne pracovať a nemíňať peniaze na nezmysly. A nakoniec si neodpustím prekvapenie pre mládež aj dospelých chystáme na sídlisku na zimu prírodné klzisko.

Stretnúť človeka
Musím sa priznať, že za posledných 2,5 roka, odkedy som starostom, som absolvoval stovky stretnutí. Za ostatné obdobie mi najviac v pamäti a aj v srdci utkveli tri stretnutia, s ktorými by som sa rád s vami podelil.
Tým prvým bolo moje stretnutie s rakúskym prezidentom Dr. Heinzom Fischerom na zámku Schlosshof. Asi mesiac pred týmto stretnutím som dostal oficiálny list zo zámku Schlosshof, v ktorom ma pozývajú na stretnutie s rakúskym prezidentom v rámci Záhradných dní na Schlosshofe. Veľmi ma to potešilo a s radosťou som toto pozvanie prijal. Skutočnosť však predčila všetky moje očakávania. Stretol som sa s príjemným, inteligentným a bezprostredným človekom, ktorý sa na nič nehral. Nikde okolo neho žiadna početná ochranka, žiadna kolóna sprievodných vozidiel, žiadna luxusná limuzína. Spolu s jeho milou manželkou, starostom Engelhartstettenu Andreasom Zabadalom a riaditeľkou zámku Schlosshof Barbarou Goess sme absolvovali príjemnú prechádzku po našom novom cyklomoste. Dokonca, pán prezident Fischer na chvíľu navštívil aj naše Slovensko, keď sme spolu prekročili štátnu hranicu na cyklomoste. Ako svedectvo prikladám fotografiu.
Ďalšie zo stretnutí, ktoré na mňa zanechali dojem, sa odohralo na XX. ročníku Festivalu slovenskej národnej piesne. Myslím, že väčšina účastníkov tohto ročníka, ktorý sa konal u nás iba nedávno, sa zhodla na tom, že to bol jeden z najlepších ročníkov v jeho histórii. Mojím najkrajším zážitkom na tomto festivale bolo stretnutie s pani Darinou Laščiakovou. Očarila ma svojou prirodzenosťou, krásnym hlasom a životnou múdrosťou. Pri osobnom rozhovore na mňa veľmi zapôsobili jej slová o tom, ako by sme mali konať dobro a rozdávať lásku. Dovoľte mi, aby som na tomto mieste poďakoval všetkým organizátorom tejto krásnej akcie.
Ostatným z mojich príjemných stretnutí bola oslava Medzinárodného dňa detí, ktorá sa tradične konala na Základnej umeleckej škole na Istrijskej ulici. Spolu s našimi deťmi sme tam strávili krásne popoludnie, stretli sme priateľov, známych. Deti mali pripravených toľko atrakcií, že ich snáď ani všetky nemohli stihnúť. Preto moje veľké poďakovanie patrí všetkým, ktorí spoločne pre naše deti pripravili túto oslavu. A čo mali všetky tieto tri stretnutia spoločné? Poznanie, že je nádherným pocitom môcť stretnúť ČLOVEKA.
Prečo to ešte nie je hotové?
Je otázka, ktorú často dostávam a poviem vám pravdu, odpovedá sa na ňu ťažko. Mnohým sa ťažko vysvetľuje, že po dlhých rokoch takmer ničnerobenia sa ťažko dá spraviť všetko naraz a čarovný prútik v samospráve nemáme. Je to ako s tou charakteristikou pesimistu a optimistu, pri porovnávaní pohára, ktorý je do polovice naplnený vodou. Pesimista vám povie, že je poloprázdny a optimista že je poloplný. Ja som optimista a vidím, že sa podarilo spraviť mnoho, no určite je dosť takých, ktorý povedia, že sa toho v Devínskej za posledné roky veľa nespravilo. Som však aj realista, ktorý vidí, že je ešte mnoho vecí, ktoré ešte nie sú spravené.
Najlepším príkladom je asi terasa na ul. M. Marečka, ktorá je v katastrofálnom stave napriek tomu, že bola v minulosti dvakrát rekonštruovaná a stálo to mnoho peňazí s takmer žiadnym výsledkom. Ide o naozaj vážny problém a priznám sa, že v súčasnosti nemáme ešte úplne jasno, ako terasu opraviť.
Túto jar nám všetkým pravidelne dvíhali adrenalín neopravené výtlky na našich cestách. Na tomto mieste by som rád zjednodušene vysvetlil rozdelenie starostlivosti o cesty v našej mestskej časti. Tie cesty, po ktorých jazdí MHD sú v správe magistrátu a tie ostatné sú naše. Tie naše boli opravené hneď po tom, ako sa stratil posledný sneh a tie magistrátne nie sú opravené doteraz. Volali sme kompetentným pracovníkom na magistráte mnoho krát, výsledok vidíte na našich cestách.
Veľmi ma teší, že sa nám v spolupráci s bratislavským ochranárskym združením podarilo osadiť obydlia pre dážďovníkov, ktoré nájdete na budove bývalej kotolne na Hradištnej ulici a na škole I. Bukovčana 1. Aj takýmto spôsobom chceme prírodu vrátiť späť do nášho prostredia a hlavne chceme naše životné prostredie zlepšiť, veď tieto vtáky požierajú hmyz a komáre.
Žiadame grant z projektu Živá energia vo výške 7000 eur, vďaka ktorému by sme nainštalovali fotovoltaické články na školu I. Bukovčana, čím by sme prispeli k skvalitneniu nášho životného prostredia tým, že budeme el. energiu vyrábať ekologickým spôsobom a tiež by sme ušetrili na faktúrach za elektrickú energiu. Na škole I. Bukovčana 1 sme vymenili v celej škole nové svietidlá, ktoré takisto znížia náklady na elektrickú energiu.
Je mnoho vecí, ktoré sú na prvý pohľad nepopulárne, no treba ich spraviť, lebo ak by sme nekonali, v budúcnosti by prišlo k veľkým škodám. Dobrým príkladom je búranie požiarnej zbrojnice na Istrijskej ulici, ktorá bola v dezolátnom stave a stála na cudzom pozemku. Niektorí občania mi v čase búrania hovorili, že by sme ju mali zachovať, no nepovedali mi ako a hlavne za čo. Myslím, že s odstupom času sa väčšina z nás zhodne na tom, že po jej zbúraní je Istrijská ulica krajšia.
Ďalším krokom, ktorý na prvý pohľad vyzeral nepopulárne, bolo zbúranie pekárne oproti múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku. Skúsme sa pozrieť trochu do budúcnosti a predstavme si, čo by sme v tomto priestore mohli mať o rok. Ja vidím v okolí múzea krásny priestor, v ktorom sa bude dať posedieť v príjemnom prostredí. Na mieste schátralej budovy Furmanky vidím rozšírenie múzea, v ktorom nájdeme predmety z našej minulosti.
Nechcem vás veľmi zaťažovať so svojimi problémami, no jedným z najväčších sú verejné obstarávania. Pri každom obstarávaní každá samospráva doslova tŕpne, aby sa neprihlásili firmy s nepoctivými úmyslami, ktoré dávajú nízke ceny, ktoré potom nedodržia. Samospráva sa potom dostane do problémov, projekty sa nezrealizujú a stavby ostanú rozostavané.
Veľmi nám v samospráve zväzuje ruky stav a kvalita našich zákonov a často k nám prichádzajú občania so svojimi požiadavkami a my im musíme s ľútosťou oznámiť, že nám zákony neumožňujú urobiť to, čo po nás požadujú.
Pribúda nám zelene, za posledné 2 roky sme nasadili stovky stromov, ktoré treba polievať, čo nás stojí tisíce eur, ale výsledok stojí za to, Devínska sa na mnohých miestach zazelenala a skrásnela.
Vynovili sme naše reprezentačné priestory – izolácie vo vile Košťálová boli v zlom stave a skôr nám robili hanbu ako reprezentovali. Výsledok prekvapil aj mňa a som šťastný, že už sa pri sobášení nemusím hanbiť za našu sobášnu sieň.
Pripravujeme opravu pamätníka M. R. Štefánika, ktorý je v zlom stave – náter, ktorý sa realizoval pred niekoľkými rokmi bol spravený nevhodne, odlupuje sa a pamätník vyzerá zle.
Verte mi, že robíme takmer maximum možného. Musím sa priznať, že trochu mi chýba aktivita samotných občanov, uvítam zmysluplné aktivity a rád ich podporím.
Stavebný úrad
V poslednom období sa veľmi často stretávam s otázkami na fungovanie nášho stavebného úradu a počúvam skreslené informácie o jeho fungovaní. Myslím, že nastal čas niektoré veci vysvetliť a uviesť na pravú mieru. Ako mestská časť sme síce stavebným úradom, ale je potrebné uviesť, že v prípade stavebného úradu ide o tzv. prenesený výkon štátnej správy, ktorý nám bol zverený v roku 2003 tak ako aj ostatným územným jednotkám samosprávy na Slovensku. Činnosť stavebného úradu presne upravuje stavebný zákon a vykonávacia vyhláška. Ide najmä o vydávanie rozhodnutí po zrealizovaných konaniach za účasti dotknutých orgánov, t.j. stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, rozhodnutia o odstránení stavby prípadne dodatočného stavebného povolenia. Právne predpisy presne vymedzujú, aké doklady musí stavebník predložiť, aby jeho žiadosť mohla byť vybavená pozitívne, t.j. napríklad vydaným stavebným povolením či iným rozhodnutím, o ktorého vydanie žiada. Ide o množstvo stanovísk a vyjadrení špecializovaných orgánov štátnej správy, ktoré posudzujú napríklad dopady stavby na životné prostredie, dopad stavby na statickú a dynamickú dopravu v jej okolí, súlad stavby s územným plánom hlavného mesta či posudzovanie navrhovaných riešení z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Často počúvam sťažnosti na to, že na vydanie stavebného povolenia stavebný úrad vyžaduje množstvo dokladov a potvrdení a že tým ľudí „šikanuje“. Je to však spôsobené jestvujúcimi zákonmi, ktoré nie je v silách samosprávy zmeniť.
Ak žiadateľ splní všetky požadované zákonné podmienky a predloží súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, stavebný úrad je povinný v zákonnej lehote takejto žiadosti vyhovieť. Ak stavebný úrad bez zákonného dôvodu takejto žiadosti nevyhovie, rozhodnutie nevydá prípadne žiadosť bez zákonného dôvodu zamietne, jedná sa o porušenie príslušných právnych predpisov, ktoré vymedzujú právomoc a pôsobnosť mestskej časti ako stavebného úradu. Stavebné povolenie je z hľadiska svojho druhu prísne formálnym rozhodnutím, ktorým sa zakladajú subjektívne práva, obdobne je tomu napríklad aj v prípade priznania starobného dôchodku. Každému občanovi prináleží starobný dôchodok, pokiaľ splní všetky podstatné zákonné náležitosti, resp. ak o jeho vyplácanie požiada a pripojí ku svojej žiadosti všetky potrebné doklady. Orgán, ktorý rozhoduje o priznaní starobného dôchodku rovnako nie je oprávnený bez udania zákonného dôvodu nepriznať nárok žiadateľovi, alebo bez udania dôvodu nerozhodnúť o priznaní nároku na starobný dôchodok.
Každý z nás sa bežne ocitne v životnej situácii, pri ktorej dochádza k vydaniu rozhodnutia, ako výsledku správneho konania, prípadne správneho konania osobitného druhu a to, či už ako potenciálny starobný dôchodca či stavebník. Niekedy býva výsledkom konania správneho orgánu aj vydanie tzv. pozitívneho rozhodnutia, ktorým sa občanovi ako účastníkovi v plnom rozsahu vyhovie po splnení všetkých potrebných zákonných podmienok zo strany účastníka. S takýmto tzv. pozitívnym rozhodnutím bez písomnej formy a predpísaných obsahových náležitostí sa stretol každý z nás, ktorý riadi motorové vozidlo (udelenie vodičského oprávnenia). Bolo by ťažko pre nás predstaviteľné, ak by nám po úspešnom absolvovaní kurzu v autoškole bolo oznámené, že napriek skutočnosti, že sme zákonné podmienky splnili, nám vodičské oprávnenie bezdôvodne nebude vydané.
Tu je tiež potrebné uviesť, že v prípade stavebného úradu sedí starosta „na dvoch stoličkách“. Na jednej strane je starostom mestskej časti a všetkých jej občanov a háji ich záujmy, na strane druhej je čelným predstaviteľom stavebného úradu a rozhoduje v zmysle stavebného zákona a príslušných predpisov. A tak sa niekedy dostáva do pozície, že ako starosta nesúhlasí s určitým druhom výstavby, no ako šéf stavebného úradu ju povolí, nakoľko je v súlade s všetkými príslušnými zákonmi.
V prípade, ak stavebník poruší zákon a chce svoju stavbu dodatočne legalizovať, má na to zákonné právo a je na to príslušný postup, ktorým sa to riadi.
Snahou mestskej časti je tiež kontrola stavebnej činnosti na jej území, v čom nám pomáhajú aj občania s podnetmi, ktoré sú následne preverené odborne spôsobilými pracovníkmi stavebného úradu. Je však potrebné zdôrazniť, že priestupkové konanie, ktorého predmetom je prerokovanie správneho deliktu ako aj samotné konanie o odstránení stavby poskytuje práve osobe porušujúcej zákon priestor pre uplatnenie jej práv a mestská časť je povinná pre uplatnenie týchto práv vytvoriť nedisciplinovanému stavebníkovi dostatočný priestor. 
Projekt Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy
MČ Bratislava – Devínska Nová Ves spolu s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy – ako hlavným partnerom projektu podala v máji 2012 spolu s ostatnými 15 mestskými časťami Žiadosť o nenávratný finančný príspevok Programu Operačný program Bratislavský kraj /OPBK/ projektu „Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy“. Celkové náklady projektu predstavujú sumu 4 211 000,00 €, pričom pokladnicu našej mestskej časti by tento projekt mal stáť cca 3500 €.Projekt bude financovaný z EÚ fondov , spolu s EFRR/ Európsky fond regionálneho rozvoja/, z ktorého je spolufinancovaný program OPBK. V rámci intervencie EÚ projekt predstavuje „Investíciu do Vašej budúcnosti“.
Dôvody, ktoré nás viedli zúčastniť sa tohto projektu sú veľmi jednoduché: je to snaha priblížiť všetkým občanom našej mestskej časti služby samosprávy a snaha skvalitniť tieto služby. Služby budú za pomoci vytvoreného Integrovaného informačného systému mesta Bratislavy sprístupnené občanom a podnikateľom mesta. Zavedené e-služby budú v súlade s konceptom e-služieb poskytovaných štátnou správou.
Vytvorenie jednotného centrálneho riešenia pre úrady bratislavskej samosprávy je ďalším cieľom projektu. To prinesie celkové zvýšenie komfortu pri komunikácii medzi mestom a užívateľmi služieb a efektívnu integráciu s ďalšími riešeniami eGovernmentu. Po úspešnom zavŕšení projektu bude možné zavádzanie ďalších e-služieb, ktoré neboli súčasťou projektu.Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy je súčasťou informatizácie spoločnosti a budovania eGovernmentu na Slovensku.
Realizáciou projektu dôjde k zlepšeniu úrovne poskytovania služieb v rámci elektronickej verejnej správy. To povedie k zvýšeniu využívania internetu pri komunikácii so samosprávou a zníženiu administratívneho zaťaženia občanov a podnikateľov. Odbúra to nutnosť osobnej návštevy úradu v prípade potreby vybavenia žiadostí, dokladov alebo konkrétnej agendy, čím dôjde k zníženiu času stráveného vybavovaním a zvýši sa aj kvalita poskytovaných služieb. Realizovaním aktivít projektu chceme dosiahnuť nasledovné:
- zabezpečiť zvýšenie spokojnosti občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti s verejnou správou,
- umožniť všetkým skupinám obyvateľov využívať možnosti eGovernmentu,
- výrazne znížiť administratívne zaťaženie občanov a podnikateľských subjektov pri vybavovaní záležitostí na úradoch
- zvýšiť transparentnosť úradných procesov a skrátiť čas vybavovania úradných agend,
- zabezpečiť elektronizáciu procesov verejnej správy,
- prepojiť existujúce registre, vytvoriť nové potrebné registre,
- zabezpečiť zvýšenie počítačovej gramotnosti zamestnancov verejnej správy.
Prostredníctvom projektu sa zabezpečí elektronizácia 85 povinných služieb (sú uvedené v Štúdii uskutočniteľnosti, ktorá je zverejnená na stránkach Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka). Na ilustráciu uvedieme niektoré: elektronické verejné obstarávanie, informovanie o činnosti obce, informovanie o sociálnych službách v obci, informovanie o územnom pláne, oznamovanie o vzniku, zániku alebo zmene daňovej povinnosti k dani za psa, platenie miestnych daní, poskytovanie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, poskytovanie opatrovateľskej služby, povoľovanie osobitných prevádzkových hodín, elektronická úradná tabuľa, informovanie o uzávierke miestnych komunikácií, poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, prenájom nebytových priestorov obce, pripomienkovanie návrhu rozpočtu obce, pripomienkovanie územného plánu obce, vybavovanie sťažností a podnetov.
Začiatkom marca sme dostali oznámenie o schválení žiadosti. Projekt sa bude realizovať v rozpätí rokov 2013 – 2015.
Ďalší úspech Devínskej
MČ Bratislava -Devínska Nová Ves sa podarilo uspieť v ťažkej konkurencii a získať nenávratný finančný príspevok z EÚ fondov v prioritnej osi 1. Infraštruktúra. Opatrenie 1.1 Regenerácia sídiel – Samostatne dopytovo orientované projekty Operačného programu Bratislavský kraj/ ďalej OPBK/.
Naša mestská časť dostala v januári 2013 z MPRV SR Rozhodnutie o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok, na základe výsledkov odborného hodnotenia žiadosti a odporúčania výberovej komisie.
Projektovú žiadosť “Revitalizácia verejného priestoru jadra Istrijskej ulice“ podala mestská časť 26.4.2012.
Zámerom tohto projektu je revitalizácia značne zdevastovanej časti Istrijskej ulice tak, aby poskytovala primeraný životný štandard pre obyvateľov aj návštevníkov obce a zároveň výraznou mierou prispela k zatraktívneniu centrálnej zóny obce.
Po podpise Zmluvy o poskytnutí NFP, mestská časť pristúpi k verejnému obstarávaniu na dodávateľa stavby. Po úspešnom ukončení VO sa začnú práce na revitalizácii. Dúfame, že sa nám to podarí čo najskôr – v lete tohto roku. Rekonštruovať sa budú: chodníky, spevnené plochy, odtokové žľaby. Terén sa vyrovná tak, aby sa rešpektoval bezbariérový prístup na verejných priestoroch. Vybuduje sa drobná architektúra, malý parčík s detským bezbariérovým, certifikovaným ihriskom v okolí Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku a založia sa trávnaté plochy so stromoradím, kríkmi a kvetinovými záhonmi. Veľký význam k lepšej priepustnosti cestnej premávky a zvýšenia bezpečnosti pre chodcov aj motoristov bude presunutie a vybudovanie nových zastávok MHD, ktoré sa osadia novými, modernými prístreškami, čo taktiež napomôže k vzniku moderného atraktívneho priestoru. V prieluke pred Múzeom kultúry Chorvátov - na mieste asanovaného domu - bude umiestnené certifikované detské ihrisko (certifikát kvality TŰV). Hracia zostava bude spĺňať podmienky celoeurópskych bezpečnostných noriem. Špeciálne prispôsobené herné prvky umožnia hru zdravým, ale aj handicapovaným deťom. Zostava bude komponovaná tak, aby rozvíjala fyzické danosti detí, koordináciu, sústredenosť, logiku, predstavivosť, kombinačné schopnosti a pomáhala im oboznamovať sa so základnými fyzikálnymi zákonmi. Kvôli bezpečnosti sa dobuduje múr, ktorý oddelí priestor v predĺžení zadnej steny múzea od susediaceho súkromného pozemku. Projektová dokumentácia ako aj všetky naplánované stavebné aktivity musia byť realizované v rámci oprávnených nákladov striktne stanovených na tento projekt.
Poloha rekonštruovanej časti Istrijskej ulice voľne nadväzuje na historickú cestu – spojnicu bývalého Rakúsko – Uhorska, ktorá bola obnovená otvorením Cyklomostu Slobody. Tento bol vybudovaný pomocou Programu cezhraničnej spolupráce CBC SR – AT. Súvisí so zámerom prepojiť cyklotrasy bratislavských mestských častí – Dúbravky, Karlovej Vsi, Devína, Devínskej Novej Vsi s Dolným Záhorím a Dolným Rakúskom. Stúpla tak nutnosť humanizácie tejto lokality, ktorá výzorom, usporiadanosťou, ponukou možností na oddych a služby v súčasnosti už desiatky rokov v mnohom zaostáva.
Navrhované zmeny v rámci projektu pomôžu oživiť túto lokalitu a vytvoria predpoklady pre estetickosť, funkčnosť a bezpečnosť smerujúcu k zvyšujúcej sa kvalite života obyvateľov našej mestskej časti a jej návštevníkov.
Základnou podstatou projektu je postupné vytvorenie uceleného multifunkčného priestoru a umožnenie pozitívneho rozvoja oblasti.
*späť na obsah*

Veľká zmena
Pred dvoma rokmi, v čase vrcholiacej predvolebnej kampane do komunálnych volieb bolo jednou z najdiskutovanejších tém 96. miesto Devínskej Novej Vsi v rebríčku transparentnosti a otvorenosti samospráv, ktorý zostavila Transparency International Slovensko. Hodnotili 100 samospráv, takže sme v roku 2010 skončili úplne medzi poslednými, čo považujem za veľkú hanbu a vizitku práce predchádzajúcej garnitúry predstaviteľov obce. Hneď po svojom nástupe do funkcie starostu som tejto téme venoval veľkú pozornosť a zo všetkých síl som sa snažil túto nepriaznivú situáciu zmeniť. Som rád, že po dvoch rokoch poctivej práce sa to podarilo. Chcem verejne poďakovať všetkým pracovníkom Miestneho úradu, ktorý sa o to zaslúžili. V hodnotení otvorenosti samospráv, ktorá bola realizovaná koncom roka 2012 sme v celkovom hodnotení 100 samospráv skončili na 33. mieste. Za 2 roky sme sa posunuli o 63 miest dopredu, čo považujem za obrovský úspech. Väčší pokrok v otvorenosti sa podaril už len Smižanom, Ružomberku a Žiaru nad Hronom, takže sme na Slovensku skončili štvrtý v rebríčku tých, ktorým sa podaril najväčší pokrok. V rámci Bratislavy sme skončili hneď za Petržalkou, Bratislavou, Starým mestom a Ružinovom na 5 . mieste. Poďme sa teraz pozrieť na jednotlivé výsledky podrobnejšie. Hodnotilo sa 11 oblastí života samosprávy prístup k informáciám, verejné obstarávanie a zabezpečovanie služieb, rozpočet, personálna politika, etika a konflikt záujmov, územné plánovanie a stavebný úrad, účasť verejnosti na rozhodovaní, atď..
Najlepšie hodnotenie sme získali v oblasti verejného obstarávania, keď sme získali 100% hodnotenie, teda maximálny počet bodov a v rámci celého Slovenska sme skončili na 2. mieste! V tejto oblasti sme aj dosiahli najväčší pokrok, veď v roku 2010 sme v tejto oblasti získali len 27% hodnotenie. V oblasti územného plánovania a stavebného úradu sme urobili tiež obrovský skok vpred, z 10% na 80%! V oblasti rozpočtu sme poskočili z 25% na 90%. V oblasti etiky a konfliktu záujmov sme v roku 2010 získali 0% a za 2 roky sa nám to podarilo zlepšiť na 35%. Myslím, že nič necharakterizuje lepšie posledné 2 roky života našej samosprávy ako tento obrovský skok v transparentnosti. Nazval by som ich 2 roky zmeny. Takýto obrovský skok sme spravili aj v iných oblastiach nášho komunálneho života a som veľmi rád, že sa v našej Devínskej už nerobia také nezmysly, ako bolo napríklad zbúranie plota okolo školy I. Bukovčana 1 a snaha o vytvorenie kruhového objazdu pred školou. Stálo nás to tisíce eur a výsledkom bolo fiasko. A plot sme museli urobiť naspäť kvôli bezpečnosti našich detí. Som veľmi rád, že už v našom zastupiteľstve nie sú také poslankyne a poslanci, ktorí takéto nezmysly vymýšľali a ešte si ich nechali dobre zaplatiť. Som rád, že posledné 2 roky míňame peniaze na zmysluplné projekty, ktoré zlepšujú život všetkých občanov Devínskej Novej Vsi. Teší ma, že sme úspešní v získavaní dotácií a grantov – vďaka nim sme mohli opraviť strechu na škole I. Bukovčana 3, máme opravený miestny rozhlas, dostali sme dotáciu na nový kamerový systém, ktorý chráni našu bezpečnosť a tiež sme za peniaze európskej únie vybudovali záchytné parkovisko pri vstupe do Devínskej. Som šťastný, že aj v roku 2012 sme výborne hospodárili a výsledkom je slušný prebytok rozpočtu, ktorý môžeme použiť na zmysluplné rozvojové projekty v prospech všetkých občanov Devínskej Novej Vsi.
*späť na obsah*
 

O politike, pravde, lži a Devínskej
Vážení spoluobčania, pôvodne som vás v tomto príspevku chcel informovať o činnosti samosprávy mestskej časti v tomto roku a zaželať vám požehnané Vianoce a všetko najlepšie v roku 2013, určité okolnosti ma však prinútili trochu ho rozšíriť.
Len nedávno sme si pripomenuli výročie nežnej revolúcie. Spomínali sme na čas, keď sa naša krajina menila z totalitnej na demokratickú a všetci sme očakávali krajšie zajtrajšky. Je veľká škoda, že v mnohých oblastiach sme sa ich nedočkali. Mám pocit, že žijeme vo veľmi zvláštnej a pokrútenej dobe. V dobe úpadku morálnych hodnôt. V dobe, kde ľudia po ktorých ostal neporiadok a spúšť, sú vyhlasovaní za osobnosti. Je tragické vidieť, že dnes majú pravdu tí, ktorí najviac kričia, že lož sa vydáva za pravdu. Som smutný z toho, že žijeme dobu, keď o vás novinári dokážu napísať lži a polopravdy, len aby vás na niekoho objednávku zdiskreditovali. Z vinníka dokážu šmahom ruky spraviť obeť a z obete vinníka len preto, lebo sa im to hodí. Nehľadia na etiku a morálku, novinársku česť. A brániť sa je takmer nemožné. Sľubovali sme si, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Bojím sa, že sa nám to nepodarilo. Nemyslel som si, že sa od ideálov nežnej revolúcie dokážeme až tak vzdialiť. Za posledné dva roky som o sebe počul také neuveriteľné množstvo klamstiev, že sa mi až nechce veriť, že to niekto dokáže vymýšľať. Napríklad o tom, ako som počas starostovania rýchlo splatil hypotéku a kúpil ďalšiu nehnuteľnosť. Škoda len, že tí, čo to vymýšľali zabudli na to, že pred mojím nástupom do funkcie som mal hypotéku dávno splatenú a peniaze na nehnuteľnosť sme mali z predaja rodičovského domu na Pieskovcovej ulici, ktorí sme predávali tiež pred mojím nástupom do funkcie. Mám sa hanbiť za to, že som dlhé roky tvrdo drel a každú ušetrenú korunu investoval? Dom v ktorom bývam, som postavil spolu so svojím bratom vlastnými rukami a väčšinu prác na dome sme urobili len my dvaja. Záujemcom rád poskytnem desiatky fotografií zo stavby. Takisto som sa o sebe, z rečí, dozvedel, že mi záleží len na rodine a kašlem na Devínsku. Priznám sa, rodina je pre mňa priorita, mám dve malé deti a sú tým najdôležitejším v mojom živote. Považujem to za úplne normálne. A na Devínsku nekašlem. Narodil som sa tu, vyrástol, prežil krásne chvíle a zo srdca ju milujem. Považujem ju za najkrajšie miesto na svete a precestoval som toho dosť, takže mám s čím porovnávať. Tiež som o sebe počul, že len míňam peniaze, ktoré som našiel v obecnej kase pri nástupe. Je to ďalší nezmysel. Na konci roku 2011 sme mali na účtoch viac peňazí ako na konci roku 2010 a to sme v roku 2011 realizovali množstvo investičných akcií. Hospodárenie našej mestskej časti za posledné 2 roky považujem za vynikajúce, myslím, že množstvo zrealizovaných projektov hovorí samo za seba.
Nie som zástancom toho, aby sa neúctivo hovorilo o tých, čo tu boli pred nami, ale cítim, že prišiel čas povedať pravdu o určitých veciach a pripomenúť fakty. Musím sa priznať, že po mojom nástupe do funkcie som býval často v šoku. V šoku z toho, v akom stave som našiel určité veci na úrade. Kamkoľvek som sa pohol, narážal som na problémy, ktoré sa dlhé roky neriešili. Najzúfalejší bol stav na oddelení správy majetku, dodnes sa nám nepodarilo vyriešiť doslova chaos, ktorý zostal po bývalých zamestnancoch. Neprial by som vám vidieť agendu evidencie obyvateľstva, požiarnej a civilnej ochrany. V čase môjho nástupu sa s každým prevodom finančných prostriedkov išlo osobne do banky a poplatky za vedenie jedného účtu boli vyššie ako 250 eur mesačne. Našiel som dokonca účet, na ktorom bola slušná suma peňazí a každý mesiac banka strhla mestskej časti poplatok za vedenie účtu namiesto toho, aby naše spoločné peniaze zarábali na úrokoch. Tých vecí je oveľa viac a ročne nás stáli tisíce eur. Dlhé roky sme platili daň z motorových vozidiel, hoci sme nemuseli. Len nedávno nám za túto zaplatenú daň vrátili viac ako 13 000 eur. Za najväčší nezmysel a doslova podraz na občanoch považujem predražený nákup areálu Textilanky za viac ako 900 000 eur. Každoročne nás stojí splácanie úveru za tento areál viac ako 100 000 eur. Viete si predstaviť, čo všetko sme mohli za tieto peniaze urobiť? Ako posledný príklad uvediem porovnanie darov za roky 2009 až 2012. Za roky 2009 a 2010, teda pred mojím nástupom do funkcie dostala mestská časť na daroch necelých 11 000 eur. Za roky 2011 a 2012 sme na daroch dostali takmer 120 000 eur, teda desaťkrát viac! Myslím, že toto nepotrebuje žiadny komentár.
Moje poďakovanie patrí poslancom, ktorí schvaľovali dôležité dokumenty, ktoré posúvali našu mestskú časť dopredu. Ďakujem poslaneckému klubu SDKÚ – DS a SaS a nezávislým poslancom MUDr. Baumannovej a Mgr. Krugovi. Bez ich podpory by sme nemali schválené rozpočty, a nemohli by sa realizovať všetky aktivity našej mestskej časti. Tie najdôležitejšie by som teraz rád spomenul. 
Som veľmi šťastný, že sa nám podarilo dotiahnuť do úspešného konca projekt kamerového systému a o našu bezpečnosť sa stará 12 kamier napojených na centrálny dispečing mestskej polície, takže v prípade narušenia verejného poriadku tu vie byť hliadka do niekoľkých minút. Máme vymenené okná na našich školách v hodnote 370 000 eur. Máme cyklomost Slobody k naším susedom do rakúska. Podarilo sa nám vyriešiť dlhoročný dopravný problém pri pošte a zdravotnom stredisku na ul. P. Horova. Okolie múzea kultúry Chorvátov na Slovensku na Istrijskej ulici už nie je hanbou Devínskej. Pred pár dňami som podpísal zmluvu na dodanie územného plánu zóny centra Devínskej. Je to veľmi dôležitý dokument, ktorý nám chýba v Devinskej už takmer 20 rokov. Onedlho budeme mať vymenené okná na našom viacúčelovom zariadení na ul. Š. Králika 1. Opravili sme historickú budovu Mýtnice, ktorá už roky mala poškodenú izoláciu a chátrala. Máme hotové záchytné parkovisko pri vstupe do Devínskej od Devína. Stále vytvárame nové miesta na parkovanie. Každú jar a jeseň pribúdajú v našej mestskej časti desiatky nových stromov. Dokončujeme nové hokejbalové ihrisko. Ihriská pre väčšie deti na sídlisku Podhorské už nie sú našou hanbou, ale spoločne s deťmi sme ich zrevitalizovali. Máme opravený miestny rozhlas. Za takýto zoznam aktivít by sa nemusela hanbiť ani oveľa väčšia mestská časť Bratislavy ako sme my. Myslím, že bez preháňania môžem povedať, že sa nám za tieto dva roky podarilo spraviť viac ako našim predchodcom za rokov šesť. Nie som priateľom zbytočných slov, mohol by som o každom projekte napísať samostatný článok, ale čas strávený písaním radšej využijem na realizáciu ďalšieho projektu, ktorý zmení našu Devínsku k lepšiemu.
Po prázdninách a dovolenkách
V čase, keď sa naším deťom skončili prázdniny, dospelým letné dovolenky a na leto zostali skôr príjemné spomienky si dovolím priblížiť vám aktivity mestskej časti, ktorými sa snažíme zlepšovať náš život, naše spoločné prostredie. Nemôžem začať iným ako dokončením cyklomosta, na ktorý sme tak dlho čakali. Myslím, že hneď po otvorení sa stal dominantou našej mestskej časti a miestom, kde väčšina z nás radi trávime voľné chvíle. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa o jeho vybudovanie zaslúžili. O niekoľko dní nájdete na našej webovej stránke dokument o histórii mostov v Devínskej Novej Vsi a dovoľte mi pri tejto príležitosti poďakovať Dr. J. Klačkovi za jeho obrovskú a nezištnú pomoc pri jeho vzniku. Na začiatku prázdnin sme pre deti pripravili malý darček fit park Podhorské. Ide o 5 exteriérových posilňovacích strojov a v spolupráci s OZ Ichtys chceme rekonštruovať jestvujúce ihriská pre väčšie deti. Rozbehli sa práce na budovaní kamerového systému, ktorý bude napojený na 24 hodinový dispečing mestskej polície, takže policajné zložky budú nepretržite strážiť našu bezpečnosť prostredníctvom dvanástich kamier. Finišujeme aj s vybudovaním záchytného parkoviska k cyklomostu pri vstupe do Devínskej Novej Vsi od Devína. Pokračujeme vo výsadbe zelene, a tam, kde je zeleň príliš hustá, tam sme ju odborne preriedili. Aj vstup do Devínskej sa nám zazelenal a je krajší a veselší. Na našich školách a škôlkach sa roztrhlo vrece s opravami – finišuje sa s výmenou okien v hodnote 370 000 eur. Vďaka Nadácii VW sme na škole I. Bukovčana 1 vymenili toalety a opravili šatne. Realizovali sme výmenu nefunkčných ventilov na tejto škole, na škôlke M. Marečka 14 sme namontovali novú výmenníkovú stanicu vďaka ktorej chceme usporiť na vykurovaní. Pomaly upravujeme okolie Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku. Dokončila sa 1. etapa výstavby parkovacích miest na Opletalovej, čím sme vyriešili dlhoročný dopravný problém na tejto ulici. Celkovo nám v Devínskej, za necelé 2 roky, pribudlo takmer 200 miest na parkovanie, čo považujem za veľký úspech. Parkovanie považujem za jeden z najväčších a zároveň najkomplikovanejších problémov a budem sa mu preto venovať v samostatnom článku. Už onedlho by mala byť hotová oprava fasády budovy Mýtnice, tu budeme realizovať novú izoláciu, aby sme zabránili ničeniu budovy. Podarilo sa nám zrekonštruovať dlhé roky chátrajúci miestny rozhlas, ktorý napriek modernej dobe považujem za významný komunikačný kanál na informovanie občanov. V novom klientskom centre na Miestnom úrade vďaka novému platobnému terminálu majú občania možnosť platiť poplatky aj platobnou kartou, snažíme sa našim občanom vyjsť v ústrety maximálne ako sa dá. V Turistickej informačnej kancelárii pripravili nové prospekty o našej mestskej časti v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku a otvorili aj novú požičovňu bicyklov. Často odpovedám na otázky, prečo sme ešte nespravili to či ono, alebo že sme toho spravili málo. Je toho naozaj veľa, čo treba spraviť a súčasná doba so svojou ťažkou hospodárskou situáciou dopadá aj na samosprávu. Napriek nepriaznivej situácii som presvedčený o tom, že sa nám podarilo spraviť maximum možného a keď sa pozriem, čo sa podarilo spraviť iným obciam, či mestským častiam, tak si myslím, že sa nemáme za čo hanbiť, skôr naopak. A čo ešte treba spraviť? Je toho veľmi veľa. Vari najväčší dlh máme voči futbalovému areálu, hlavne šatne a sprchy sú v katastrofálnom stave a treba ich urgentne riešiť. Na to budeme potrebovať približne 250 000 eur. Zaslúžia si to hlavne naše deti, ktoré pravidelne vyhrávajú žiacke futbalové súťaže. Veľmi rád by som bol, keď sa podarí, vybudovať areál voľného času, pre nás všetkých, na Delenej ulici v okolí tenisových kurtov. Na to budeme potrebovať sumu prevyšujúcu 100 000 eur. Takto by som mohol ešte dlho pokračovať. Treba opraviť aj budovy vo vlastníctve mestskej časti, kde sme však limitovaní peniazmi, ktoré v súčasnosti chýbajú všade a vyhliadky do budúcnosti sú neisté. Veľká škoda je, že množstvo problémov sa kopilo 15 rokov až prerástli do havarijných stavov, ktoré treba urgentne riešiť. Často si pripadám ako požiarnik, ktorý nevie, kam skôr skočiť, lebo musí hasiť niekoľko požiarov naraz.
Miestny rozhlas v DNV
Mestská časť BA – DNV sa vo februári 2012 uchádzala o dotáciu z MF SR poskytovanú podľa výnosu z r. 2005 na „Rekonštrukciu, modernizáciu a údržbu miestneho rozhlasu v mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves.“ Koncom apríla sme dostali dotáciu na spomínaný projekt v hodnote 10 000 eur, s minimálne 10 % spolufinancovaním. Naša MČ má zavedený miestny rozhlas od roku 1953. Hoci bola priebežne vykonávaná jeho údržba a postupne sa dobudovával, po toľkých rokoch a vzhľadom na mohutnú výstavbu nových štvrtí v poslednom desaťročí, chýba v mnohých častiach obce pokrytie signálom rozhlasu. Nejde však len o nové štvrte. Sú miesta, kde už pôvodná sieť nie je funkčná, resp., kde jej dosah nie je dostatočný. Rozhlas potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu, údržbu a modernizáciu. Musíme konštatovať, že využitie rozhlasu v Mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves je dôležité nielen a bežné informovanie občana, ale má veľký význam aj ako doplnkový miestny informačný prostriedok z hľadiska civilnej ochrany. Preto sme s radosťou uvítali možnosť čerpať dotáciu z MF SR. MČ BA DNV v súčasnosti pripravuje verejné obstarávanie na dodávateľa rekonštrukcie rozhlasu. Výhodou rozhlasu je okamžité informovanie obyvateľstva MČ Bratislava – Devínska Nová Ves aj o vzniku mimoriadnej udalosti. Preto považujem jeho rekonštrukciu a modernizáciu za mimoriadne dôležitú.
Naozaj nová Devínska?
Dlho som uvažoval, či reagovať na ďalšie vydanie časopisu Nová Devínska. Najprv som si povedal, že je to zbytočné, veď ľudia sami musia vidieť, že väčšina z toho, čo je tam napísané, je nezmysel. Potom som si uvedomil, že ľudia na politiku, či už celoštátnu alebo komunálnu nemajú čas, lebo majú množstvo svojich problémov. Je teda mojou povinnosťou ako starostu občanov pravdivo informovať, čo sa v našej Devínskej Novej Vsi skutočne deje. Po prečítaní tohto časopisu som si položil otázku, čo vlastne je tá „Naša Devínska“? Je to Devínska, v ktorej som sa narodil, vyrástol, v ktorej my všetci žijeme a ktorú už viac ako rok ako starosta spravujem a zo všetkých síl sa snažím posunúť dopredu a vylepšovať? Alebo je to niekoho pokrútený obraz o Devínskej kde nič nefunguje a nové vedenie obce nič nerobí. Som presvedčený o tom, že je to tá druhá možnosť, že sa niekto silou mocou snaží presvedčiť občanov, že biela je čierna, že sa za posledný rok takmer nič nespravilo. Ani stokrát opakovaná lož sa pravdou nikdy nestane. Keď som sa pýtal poslanca Tešoviča, o čo im ide, tak mi povedal, že sa snažia úprimne riešiť problémy občanov. V tomto časopise som veľa riešení problémov občanov nenašiel. Skôr je plný osočovania, poloprávd, dezinformácií. Viackrát som pánovi poslancovi ponúkol spoluprácu, prosil som ho, aby mi poslal návrhy riešení problémov Devínskej, no ničoho som sa nedočkal. Radšej vydáva časopis plný osočovania urážok, zavádzania. Myslím, že toto nie je cesta, ako zlepšiť kvalitu života v Devínskej, takto sa problémy neriešia. Vidím to ako snahu získať zopár politických bodov za každú cenu. Ale poďme už k jednotlivým informáciám z tohto časopisu. K téme sporného mandátu poslanca Kruga a článku Pomsta som sa vyjadril v minulom čísle. Čo sa týka predaja Líniového centra, vôbec nerozumiem hystérii, ktorú okolo tejto veci tento časopis rozviruje. Líniové centrum nepredávame, dokonca sa nám nedávno podarilo časť priestorov prenajať chránenej dielni, takže v týchto priestoroch budú pôsobiť ľudia, ktorí si našu pomoc zaslúžia najviac. V článku opití školáci som sa dočítal, že poslanecký klub Devínska Inak predkladal zmenu VZN o predaji alkoholu. To je pravda, pravda je aj to, že ho koaliční poslanci odmietli. V článku však chýba dôvod, poriadku a schválení poslancami zastupiteľstva sa zriaďuje služobňa mestskej polície vo viacúčelovom centre na ulici Š. Králika. Zabudli napísať, že to bol nápad starostu. Ešte krátko k článku o prejedaní úspor od poslankyne Hlaváčovej. Zjavne oblasti financií vôbec nerozumie. Na konci minulého roku mala naša mestská časť viac peňazí ako na jej začiatku a to sme na zmysluplné projekty minuli viac ako 500 000 eur. To považujem v týchto ťažkých hospodárskych časoch za malý zázrak a hlavne výsledok tvrdej práce vedenia MČ a mojich kolegov. Takže realita je presne opačná ako píše. Čo však robili s peniazmi naši predchodcovia 15 rokov, keď výsledky ich práce veľmi nevidieť a milióny eur sú nenávratne preč, to sa nik neopýta. Aké sú skutočné ciele tzv kritikov? Čo reálne chcú dosiahnuť pre Devínsku a pre občanov? Zatiaľ najzreteľnejšia je snaha o diskreditáciu oponenta, prázdne slová, falošné sľuby, žiadne skutky. To je skutočná tvár aj občianskeho združenia Devínska inak. S čistým svedomím si dovolím tvrdiť, že za jeden rok sa nám podarilo spraviť viac, ako našim predchodcom za štyri roky. A to sa nechcem rozpisovať o tom, v ako stave sme mnohé veci zdedili po svojich predchodcoch. Jedným slovom - bola to katastrofa. Ale o tom niekedy nabudúce. 
Samospráva nie je samoderžavie - reakcia
Ako starosta Mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves musím zásadne nesúhlasiť s článkom J. Konôpku. V krátkosti vzniknutú situáciu vysvetlím. V roku 2011 uzatvorila mestská časť s miestnym poslancom P. Krugom dohodu o vykonaní práce na funkciu kronikára, do ktorej bol zvolený miestnym zastupiteľstvom. Namiesto tejto dohody však malo byť s menovaným poslancom uzavretá zmluva o vytvorení diela podľa Autorského zákona, pretože text kroniky je hlavne autorským dielom. Stala sa chyba. Nemôžem ale súhlasiť so samoúčelnou hystériou, ktorú R. Tešovič a ostatní z klubu Devínska Inak (DI) rozvírili.
Pri riadení miestnej samosprávy sa nemôžem spoľahnúť na to, čo sa dočítam v novinách, či na internetových stránkach ako autor článku. Jemu to môže postačovať, pretože nemá žiadnu zodpovednosť za to, čo tvrdí. Za zlé rozhodnutie hrozí trestné stíhanie mne, nie jemu. Práve preto musím svoje rozhodnutie oprieť o zákon, nie o pocity. Pri výkone funkcie pre mňa nie je dôležité ako podobnú situáciu vyriešili v Sobranciach, Snine alebo v Smižanoch. Neviem si predstaviť ako by som pred súdom alebo políciou zdôvodňoval „veď v Snine, Sobranciach a Smižanoch to vyriešili rovnako“. 
Poslanec R. Tešovič odmieta na zastupiteľstve hlasovať, kým sa situácia nevyjasní. Nie je mi jasné, akým spôsobom sa má situácia viac vyjasniť. Máme čakať na stanovisko prokuratúry, hoci stanovisko prokuratúry nie je záväzné? Alebo máme čakať, kým sa náhradník J. Žatko obráti na súd a kým rozhodne súd? O rok, o dva, o päť rokov? A čo keď sa na súd vôbec neobráti? Dovtedy nebudú poslanci z DI na zastupiteľstve hlasovať? Zaujímavé. Mestská časť musí fungovať aj ďalej a na rozdiel od klubu DI nemá súčasne vedenie samosprávy čas umelo vyrábať rôzne zástupné témy namiesto riešenia skutočných problémov. 
A teraz k veci. Zákon o obecnom zriadení vylučuje súbeh pracovného pomeru a funkcie poslanca. Autor článku buď nevie alebo nechce vedieť, že na rozdiel od Sobraniec, Sniny, či Smižian sa v Bratislave na mestských poslancov a poslancov miestnych zastupiteľstiev vzťahuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (č. 357/2004 Z. z.). Ten má vyššiu právnu silu než „obyčajné“ zákony a v článku 9 odsek 8 určuje, k zániku mandátu môže dôjsť až rozhodnutím zastupiteľstva a to len pri opakovanom porušení pravidiel o nezlučiteľností funkcií. Pri prvom porušení sa dá uložiť poslancovi len peňažná pokuta (samozrejme, poslanec si musí vybrať, ktorú činnosť chce vykonávať). Porovnávať situáciu v Sobranciach, Snine, či Smižanoch s našou mestskou časťou je ako porovnávať jablká s hruškami. K zániku mandátu P. Kruga preto nedošlo, uznesenia zastupiteľstva sú platné, a prípadná peňažná pokuta za nezlučiteľnosť bude tiež na programe dňa. Takéto stanovisko vyplýva aj z právnych analýz, ktoré som nechal vypracovať na základe uznesenia Miestnej rady, za ktoré hlasoval aj poslanec Tešovič a takéto je aj stanovisko kontrolóra našej mestskej časti.
Z rokovania miestneho zastupiteľstva
Musím sa priznať, že ako nováčika v komunálnej politike ma občas ešte niečo prekvapí. Ale také prekvapenie, aké som zažil na rokovaní nášho miestneho zastupiteľstva vo februári, to som nečakal. O to najzaujímavejšie sa chcem teraz s vami podeliť. Na tomto zastupiteľstve sme hlasovali celkovo 19 krát. Poslanci za poslanecký klub Devínska Inak (Tešovič, Rajchl, Hlaváčová, Vanková) sa z 19 hlasovaní zúčastnili len na dvoch, na 17 boli neprítomní. V zmysle rokovacieho poriadku som sa obrátil na predsedníčku mandátovej komisie poslankyňu Hlaváčovú, nakoľko neúčasť počas rokovania na dobu dlhšiu ako 1 hodina sa oznamuje predsedovi mandátovej komisie, ktorý túto skutočnosť následne oznamuje predsedajúcemu, teda mne. Nič také sa na zastupiteľstve nestalo. Poslankyňa Hlaváčová mi následne ich neprítomnosť vysvetlila vskutku originálne. Tvrdila, že poslanci sa menšiu časť zasadnutia zastupiteľstva zdržiavali na svojom mieste v rokovacej sále a zvyšnú časť rokovania sledovali zo vstupných dverí rokovacej miestnosti, odkiaľ boli po celý čas spôsobilí kedykoľvek zasiahnuť do rokovania. Predstavte si, čo by vám povedal váš zamestnávateľ, keby ste ráno prišli do práce, zapísali si príchod, zapli počítač a potom sa postavili na chodbu a pozerali sa na svoje pracovné miesto a boli kedykoľvek spôsobilí začať pracovať. Asi by vás nepochválil a o svoje miesto by ste rýchlo prišli. Vskutku pozoruhodná pracovná morálka týchto poslancov. Vo veci mandátu poslanca Kruga sme si 2 týždne pred zastupiteľstvom na rokovaní Miestnej rady dohodli určitý postup, ktorý schválil aj poslanec Tešovič. Na zastupiteľstve však už poslanec Tešovič konal a hovoril úplne inak. Ale na to som si už pravdupovediac zvykol, v prípade tohto poslanca je to už takmer pravidlo. Na tomto rokovaní sme schvaľovali aj dohodu o stavebnej a prevádzkovej údržbe cyklomosta. Poslanci Tešovič, Rajchl, Rajkovič, Hlaváčová, Vanková vôbec nehlasovali. Nechcem si predstaviť tú medzinárodnú hanbu, keby sme túto dohodu neschválili. Do histórie našej mestskej časti sa určite zapíše aj poslankyňa Hlaváčová, ktorá predkladala materiál a potom o ňom nehlasovala. Najviac ma však šokoval poslanec Rajkovič, predložil návrh uznesenia, podľa ktorého stratil mandát poslanec Krug a nastupuje miesto neho náhradník. Bez jediného dôkazu, na základe svojich domnienok. Mal som pocit, že som sa vrátil do 50. rokov minulého storočia, do obdobia totality.. Fotokópia jeho návrhu je v redakcii, originál mám u seba.
Na gudróny zblízka
Dovoľte mi odpovedať na viacero otázok, ktoré boli uverejnené v Devexe v čísle 2 o problematike gudrónov. Problematike gudrónov sa experti venujú už takmer 20 rokov. Spomeniem len vývoj za posledných niekoľko rokov a môžem ubezpečiť pisateľku, že tejto problematike sa naša mestská časť venuje veľmi intenzívne a ja osobne som absolvoval mnoho stretnutí s odborníkmi v tejto oblasti. V roku 2008 Ministerstvo životného prostredia dalo vypracovať aktualizáciu analýzy rizika i štúdiu uskutočniteľnosti pre skládku gudrónov s cieľom aktualizácie projektu sanácie. Na základe uvedenej štúdie sa odporúča zvoliť definitívne riešenie sanácie a rekultivácie skládky gudrónov, t. j. ich úplné premiestnenie z kameňolomu s následnou technickou a biologickou rekultiváciou kameňolomu a stabilizáciou jeho stien. V štúdii uskutočniteľnosti sa navrhuje sanácia skládky kombináciou metód – off site pre kyslé gudróny, t. j. úprava do podoby umožňujúcej jej termické využitie a metódy solidifikácie pre zeminy a kontaminované gudróny a následne použitie solidifikátu ako rekultivačného materiálu. MČ DNV následne nechala vypracovať projekt sanácie skládky gudrónov a v auguste 2011 bolo vydané rozhodnutie o využití územia „Sanácia a rekultivácia skládky gudrónov v kameňolome Srdce – DNV“ verejnou vyhláškou, ktorú nájdete aj na našej webovej stránke. Projekt sanácie gudrónov rieši vyťaženie a odvoz uložených odpadov mimo priestor skládky, kde budú následne udróny upravené. Tieto metódy úpravy odpadov sú dnes vo svete známe a používané. Detaily samozrejme ešte nie sú známe, nakoľko dodávateľ sanačných prác bude vybraný až v ďalšej etape výberovým konaním. Pisateľka vo svojom príspevku spomenula aj ďalšie problémy a ja ju chcem ubezpečiť, že na ich odstránení intenzívne pracujeme. Ak by mala ďalšie otázky, veľmi rád jej odpoviem osobne a teším sa stretnutie s ňou, dvere má u mňa otvorené. 
Rok po voľbách
Otázky pre starostu MČ DNV Milana Jambora
* Čo vás osobne teší, že sa podarilo pre Devínsku urobiť (za ten rok)
- Považujem tento rok za historický. Doteraz sme 15 rokov z úst bývalého vedenia a bývalých poslancov počúvali, že na nič nie sú peniaze a my sme v tomto roku investovali státisíce eur do nasledovných aktivít. Spomeniem len tie najdôležitejšie. Najväčšou akciou tohto roka bola výmena okien v štyroch budovách materských škôl a budove školy na I. Bukovčana 1 v hodnote 350 000 eur. Vybudovali sme viac ako 150 miest na parkovanie a pevne verím, že neúnosná situácia s parkovaním v Devínskej sa aspoň trochu zlepšila. Nedá mi nespomenúť ani masívnu výsadbu zelene na jar, v ktorej pokračujeme aj teraz na jeseň. Získali sme 80 000 eur na výstavbu záchytného parkoviska k cyklomostu, ktoré by sme chceli začať stavať na budúci rok. Krásne a veľké a detské ihrisko sa nám podarilo vybudovať na ulici I. Bukovčana a J. Poničana. Na základnej škole I. Bukovčana 3 pribudli nové skrinky pre deti a v priestore získanom po šatniach sa nám podarilo vybudovať krásne stolnotenisové ihrisko. Do rekonštrukcie podláh našich základných škôl sme investovali viac ako 25 000 eur. Na opravu strechy školy I. Bukovčana 3 sme získali grant z Ministerstva školstva vo výške viac ako 40 000 eur a strechu sme aj opravili a pán minister sa sám prišiel pozrieť na naše úspechy na školách a škôlkach. Podarilo sa nám zrekonštruovať ihrisko na Mečíkovej ulici. Na Podhorskej ulici pri pamätníku R. Slobodu sme vybudovali chodník, ktorý tu chýbal viac ako 10 rokov. Začala sa výstavba parkovacích miest na Opletalovej ulici, kde bola dlhé roky neúnosná dopravná situácia. A v neposlednej rade sa začal konečne stavať cyklomost do Rakúska.
* Čo mrzí, že sa nepodarilo?
- Pravdu povediac, ani som nedúfal, že sa nám toho podarí tak veľa. Skôr mám obavu, aby sa nám vzhľadom k medzinárodnej hospodárskej situácii, ktorá vplýva aj na našu ekonomiku darilo v nasledujúcich rokoch tak, ako sa nám darilo v tomto roku. Veď dennodenne sme konfrontovaní s katastrofickými správami, čo všetko nás čaká a rozpočet našej mestskej časti je závislý aj od toho, ako sa bude dariť nášmu hospodárstvu. Sám mám do budúcna smelé plány, ale musíme si všetci uvedomiť, že máme limitovaný objem peňazí a nedá sa všetko spraviť naraz. Často ma zastavujú ľudia a pýtajú sa, prečo sme nespravili to či ono. Ťažko vysvetlíte športovcom, prečo ste ešte neopravili športoviská, ale vymenili okná na škôlkach. Verím, že keby videli spať malé deti pri oknách, cez ktoré v zime fúka mrazivý vzduch, zmenili by názor. Tiež som dostal otázku, či bolo potrebné búrať budovu starej kapustárne na Istrijskej ulici. Moja odpoveď bola jednoznačná, áno bolo, budova bola v dezolátnom a život ohrozujúcom stave a mala byť zbúraná už dávno, len sa to stále odkladalo. Problémov sme podedili viac ako dosť, ale snažíme sa ich postupne riešiť. Úplne inak by vyzerala situácia s parkovaním na sídlisku, keby sa riešila postupne, my teraz len naprávame, čo niekto pred nami zanedbal.
* Aká je vaša spolupráca s poslancami?
- Zaráža ma prístup niektorých poslancov, ktorí ako keby zabudli, prečo boli do nášho zastupiteľstva zvolení a čo sľúbili občanom. Pri tejto práci treba zabudnúť na súkromné a myslieť na verejné, tak ako to pomenoval klasik už pred tisícročiami. S tými poslancami, ktorým ide o prospech Devínskej je spolupráca výborná. Horšie je to s tými, ktorých mocenské ambície neboli v posledných voľbách naplnené a nevedia sa s tým zmieriť. Verím, že ľudia dokážu rozlíšiť reálne činy od prázdnych slov a klamstiev. Je mi smutno, že žijeme dobu, kde má pravdu ten, kto viac kričí, resp. vo vlastných novinách prekrúca realitu a klame. Možno som naivný, ale stále verím, že pravda, láska a poctivá práca zvíťazí nad klamstvami, nenávisťou a prázdnymi slovami. Stokrát opakovaná lož sa nikdy nestane pravdou.
* Čo z rozpočtu na rok 2011 sa podarilo splniť, čo nie a prečo?
- Myslím, že splniť sa nám podarilo spraviť takmer všetko, čo sme si predsavzali, dokonca sme spravili ešte viac, ako sme na začiatku roka plánovali. Spomeniem len výmenu okien, na začiatku roka sme plánovali spraviť 2 budovy a nakoniec sa nám podarilo spraviť 5 budov.
* Kedy sa urobí poriadok s budovou reštaurácie na štadióne?
- Túto budovu sme viackrát ponúkali na prenájom, bohužiaľ sa nikto neprihlásil. Prevzali sme ju v dezolátnom stave a investície na jej rekonštrukciu presahujú možnosti nášho rozpočtu. Uvedomujem si však problém nedofinancovania športu a preto do budúcoročného rozpočtu navrhujem podstatné zvýšenie príspevku na šport.
* Čo ste si predsavzali stihnúť za 4 roky svojho volebného obdobia?
- Chcem, aby sme toho stihli čo najviac. Ako svoju prioritu vidím vyriešenie problematiky gudrónov v lokalite Srdce, potrebujeme dokončiť opravy škôl, škôlok, chceme nasadiť veľa zelene. Pevne verím, že dostaneme grant na vybudovanie zberného dvora a zberný dvor bude realitou už koncom budúceho roka. Do roka chystáme realizovať aj kamerový systém, verím, že aj pri tomto projekte budeme úspešní pri získaní dotácie na jeho vybudovanie. V budúcom roku chceme zabojovať o grant na revitalizáciu Istrijskej ulice, o jej rekonštrukcii sa tiež už hovorí dlhé roky. Na ilustráciu, koľko by nás to stálo – revitalizácia jednej polovice Istrijskej ulice je vyčíslená na cca 500 000 eur, takže tento projekt presahuje možnosti financovania len cez rozpočet našej mestskej časti. Začali sme robiť územný plán zóny, o ktorom sa hovorí už 20 rokov. Budem veľmi šťastný, keď sa nám podarí vrátiť život do kina Devín.
* O starostovi sa hovorí, že šetrí? Šetrí na tých správnych miestach?
- Myslím, že áno. Realizovať úspory na prevádzkových nákladoch a tie následne použiť na zmysluplné rozvojové projekty je podľa mňa jediná cesta, ako sa posunúť dopredu. Takto by sme sa mali správať aj na úrovni štátu – nezadlžovať sa, poctivo hľadať možnosti úspor a realizovať naozaj potrebné rozvojové projekty. Veď aj stará múdrosť vraví, že sa máme zakrývať takou perinou, na akú máme. Výsledkom tohto správania je to všetko, čo sa nám za tento rok podarilo spraviť a nebolo toho málo. A to nehovorím o tom, že z minulosti sme zdedili splácanie pôžičky na predražený nákup areálu bývalej Textilanky. Len na ilustráciu, ročne nás splácanie tohto dlhu stojí viac ako 100 000 eur.
* Aké personálne výmeny na úrade ste realizovali?
- Personálnych zmien sa za posledný rok udialo na Miestnom úrade viacero. Na tomto mieste by som chcel reagovať na častú predstavu mnohých obyvateľov, že na úrade sa „nič nerobí“ a podobne. Počet zamestnancov nášho úradu je necelých 40 a keď som ho porovnal s počtom zamestnancov v iných mestských častiach, vyšli sme z tohto porovnania veľmi dobre a prezamestnanosť na našom úrade určite nie je. Väčšina pracovníkov, ktorí si svoju prácu nerobili poriadne už na úrade nepracuje a boli nahradení kvalitnými odborníkmi. Na jar budúceho roka pripravujeme otvorenie centra 1. kontaktu s občanmi, kde budú môcť občania lepšie vybaviť svoje žiadosti. Samozrejmosťou bude, že toto centrum bude občanovi k dispozícii dlhšie a občania si nebudú musieť brať dovolenku, ak budú chcieť niečo na úrade vybaviť.
Chce sa mi pracovať
Myslím, že nebudem jediný, kto si povzdychne, že žijeme v zvláštnom svete. V svete, kde sa vlastnosti ako pravda, láska, tolerancia, slušnosť veľmi nenosia, vo svete kde má navrch klamstvo, nenávisť, zlo. Tento pocit som mal naposledy veľmi intenzívny, keď sa mi do rúk dostalo tretie číslo novín občianskeho združenia Devínska inak. Tieto noviny sú plné poloprávd, dezinformácií a účelových interpretácií. Nebudem reagovať na všetky, ale pri niektorých sa musím pristaviť. Začnem rozhodnutím zastupiteľstva, že sa bude v tomto roku schádzať raz za dva mesiace. Nevidím v tom nič neobvyklé, funguje to tak aj inde a nie je s tým problém. Dokonca v niektorých mestských častiach začínajú ešte neskôr ako o 16,00. Skutočná práca sa totiž v komunálnej politike nerobí na zasadnutiach zastupiteľstva, ale v odborných komisiách. Na zasadnutiach zastupiteľstva sa zákonne potvrdí to, čo Miestny úrad pripraví a následne to prerokujú a schvália komisie. Uvediem jeden príklad za všetky. Všeobecno záväzné nariadenie o prideľovaní bytov sa prerokúvalo takmer 4 mesiace. Za celý tento čas nemali poslanci za Devínsku Inak s touto normou problém, ale na zastupiteľstve pred kamerami povedali, že je zlá. Ak to mysleli úprimne, mali to povedať v procese tvorby, všetky zmysluplné pripomienky by boli akceptované. Ak sú do zastupiteľstva predkladané návrhy, ktoré nie sú v súlade s právnym poriadkom našej krajiny, je úplne pochopiteľné, že poslanci, ktorí si ctia zákon a poriadok, hlasujú proti tomu, aby sa o takomto návrhu rokovalo. Poslanci za Devínsku Inak predložili návrh všeobecne záväzného nariadenia o zákaze propagácie a podomového predaja, ktoré bolo v rozpore so zákonmi našej krajiny, čo nám potvrdil aj nezávislý právnik, a preto sme o tom odmietli rokovať. Títo poslanci to dopredu vedeli, už dávno sme im hovorili, že návrh je zlý, bol aj prerokovaný v príslušných komisiách. Týmto poslancom zjavne ide len o lacné vytĺkanie politického kapitálu, a nie o skutočné záujmy našej mestskej časti. Úplne šokovaný som však zostal na poslednom riadnom zasadnutí zastupiteľstva, keď títo poslanci nehlasovali za predĺženie nájmu Obvodnému oddeleniu Policajného zboru. Tento fakt je o to šokujúcejší tým, že bezpečnosť bola ich hlavnou predvolebnou témou a jeden z nich je predsedom komisie na ochranu verejného poriadku. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako ho chce bez policajtov chrániť. Čo sa týka kamerového systému u nás v Devínskej, považujem ho za veľmi dôležitý a potrebný a už pracujeme na jeho návrhu tak, aby sme ho mali funkčný už na budúci rok. Na mojom poslednom stretnutí s ministrom vnútra pánom  Lipšicom som od neho dostal prísľub, že nám na kamerový systém prispeje. Takisto intenzívne pripravujeme vybudovanie zberného dvora v priestoroch bývalej Textilanky. Dovolím si teraz uviesť stručný výpočet našej činnosti, z ktorého si môžete urobiť obraz, či sa nám chce pracovať.
Za necelých deväť mesiacov sa nám podarilo:
• Nakúpili sme skrinky do Základnej školy na I. Bukovčana 3 v hodnote takmer 15 000 eur.
• Ideme opravovať podlahy v školách za viac ako 25 000 eur.
• Podarilo sa nám získať dotáciu na chod Domu sociálnych služieb Senecio v hodnote takmer 300 000 eur.
• Zrealizovali sme masívnu výsadbu zelene, najväčšiu za posledných 12 rokov a vo výsadbe zelene budeme pokračovať.
• Opravili sme strechu na ZŠ I. Bukovčana v hodnote viac ako 40 000 eur.
• Najväčšou akciou tohto roka je výmena okien na 4 škôlkach a škole na I. Bukovčana 1 v hodnote 350 000 eur.
• Vybudovali sme takmer 100 miest na parkovanie a pokračujeme v budovaní ďalších.
• Podarilo sa nám získať grant v hodnote 80 000 eur na výstavbu záchytného parkoviska k cyklomostu.
• Realizovali sme množstvo výberových konaní na nových dodávateľov (kancel. potrieb, papiera, tonerov, atď) čím sme usporili nemalé finančné prostriedky.
• Na sídlisku Kostolné, na uliciach I. Bukovčana a J. Poničana vzniklo krásne a veľké detské ihrisko za 25 000 eur.
• Tiež sme opravili strechy na všetkých budovách materských škôlok. Na Mečíkovej ulici sme zrekonštruovali ihrisko pre väčšie deti.
Tých realizovaných vecí je samozrejme viac. Nepatrí sa hodnotiť vlastnú prácu, ale jedno hodnotenie si predsa len neodpustím. Myslím, že len doteraz sa nám podarilo spraviť viac, ako predchádzajúcej garnitúre za 4 roky. Združenie Devínska Inak (ktoré chce všetko inak, ale nikto nevie ako, ja si myslím, že nijak) nám v našom úsilí vôbec nepomáha, skôr naopak.

"Starostovanie" nie je len zamestnanie

V pondelok, 16.mája 2011 som navštívila Vilu Košťálovú, kde som na starostovskej stoličke vyspovedala Milana Jambora. Už prešlo skoro pol roka, čo sme ho my, obyvatelia Devínskej Novej Vsi, zvolili za starostu našej Mestskej časti. Cieľom mojej návštevy bolo zaznamenať päťmesačnú prácu, ktorú pán Jambor rozbehol spolu s poslaneckým zborom.

* Ste vo funkcii skoro pol roka. Pre niekoho je to krátky čas, pre niekoho dlhá doba na to, aby zrekapituloval svoje pôsobenie na tomto poste. Skúste nám zreprodukovať ako vy vnímate toto obdobie?

- Na niečo je to krátka doba, na niečo dlhá. Krátka v tom zmysle, že keď sa do niečoho pustíme, vždy je to beh na dlhšiu trať. Skôr je to o tom, že chceme naštartovať čo najviac aktivít, no plody tejto práce budú viditeľné neskôr. Teraz to možno vyzerá tak, že sa toho veľa nezmenilo v našej Mestskej časti, ale môžem povedať, že robíme veľa vecí, ktoré ešte nie sú viditeľné, no postupne pri ich realizácii prichádza k ich zviditeľneniu. Konkrétne môžem spomenúť: sľubovali sme elektronické aukcie, ktoré sú už rozbehnuté v plnom prúde, ďalej sme zefektívnili prácu na Miestnom úrade kúpou multifunkčných zariadení, vybudovali pätnásť nových parkovacích miest pred školou na ulici Bukovčana 3 a plánujeme meniť okná na všetkých materských školách a budove základnej školy na ul. Bukovčana 1.

*Vráťme sa ešte k predvolebnému obdobiu, kedy ste aj vy patrili k bežným občanom. Určite ste obec vnímali inými očami ako je tomu teraz. Upozorňovali ste na nedostatky, snažili ste sa aj vtedy niečo zlepšiť. Ako je to v súčasnosti, keď sa nachádzate v centre diania?

- Ja som svoju kandidatúru bral a doteraz beriem ako poslanie. Mojou hlavnou ambíciou je zmeniť veci k lepšiemu, respektíve skvalitniť život v Devínskej Novej Vsi a pevne verím, že sa mi to darí. Rozdiel, ktorý môžem badať pred kandidatúrou a po nej je ten, že vtedy som sa napríklad ako člen komisie ochrany životného prostredia márne dlhodobo snažil o nejakú zmenu, avšak teraz pre mňa a nie len pre mňa, zmysluplné veci dokážeme častokrát zmeniť jedným rozhodnutím, a to ma napĺňa šťastím. Ak sme napríklad čakali na výsadbu zelene v určitých oblastiach, kde nebola, tak práve teraz sa nám to podarilo zrealizovať. Pevne verím, že sa nám podobná výsadba podarí zopakovať aj na jeseň, pretože toľko zelene, koľko sa vysadilo tohto roku, sa v Devínskej Novej Vsi ešte za tak krátke obdobie nevysadilo.

* Tieto zmeny samozrejme nerealizujete sám, pomáha vám aj poslanecký zbor. Ako hodnotíte participáciu a kooperáciu s ním?

- Je to individuálne, niektorí poslanci sa k tomu stavajú zodpovedne, iní menej. To však nie je podstatné. Podstatný je reálny výsledok, ktorý uvidia občania o 4 roky. Ja pevne verím, že všetci poslanci budú hlasovať za zmysluplné veci.

* Spomínali ste nejaké úspechy, mňa by zaujímalo, ako na ne reagujú občania? Predsa len, ide o novú situáciu v obci po voľbách...

- Nestretol som sa zatiaľ ani s negatívnymi ani s pozitívnymi reakciami občanov. Pravdupovediac, ani to nečakám, na nejaké hodnotenie je priskoro. Počkajme rok, dva, respektíve tri a pol roka, a potom to hodnoťme. Pracujeme na projektoch, ktoré prinesú ovocie až možno po roku, po dvoch. Na margo tohto, by som chcel spomenúť moje minulotýždňové rokovanie s pánom ministrom vnútra – Danielom Lipšicom, kde sme sa rozprávali o bezpečnosti v Devínskej Novej Vsi, o dotácii na kamerový systém, ktorý určite potrebujeme. Ja pevne verím, že dôjde k pozitívnemu výsledku.