Moje názory a postoje najlepšie
Moje názory a postoje najlepšie spoznáte z mojich
článkov12/2014 - str. 6 - Práca
namiesto slov
11/2014 - str.11 - Mal som sen.
10/2014 - str.2 - Školy a škôlky pre naše deti
9/2014 - str.2 - Pokračujme
6/2014 – str.2 – Moje celebrity
5/2014 – str. 2 – Keď sa píše história
4/2014 – str. 1- Stanovisko starostu k
udalostiam na Istrijskej ulici
str. 2 – Knihy, ktoré mám rád
3/2014 – str.3 – O troch grošoch
2/2014 – str. 3 – O
sobášení, vítaní do života a Devínskej
1/2014 – str. 3 – Čo môžem urobiť
pre Devínsku
10/2013 – str. 2 – Tri roky v živote
človeka alebo 1095 dní na stoličke starostu
9/2013 – str.2 – Naše výročia
7/2013 – str. 1-2 –
Bilancovanie
alebo ako je ďaleko od slov k činom
6/2013 – str. 2 - Stretnúť človeka
5/2013 – str. 2 – Prečo to ešte
nie je hotové?
4/2013 – str. 2 – Stavebný úrad
3/2013 – str. 1 –
Projekt
elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy
2/2013 – str. 2 – Ďalší úspech
Devínskej
1/2013 – str. 2 – Veľká zmena
17/2012 – str. 2 – O
politike, pravde, lži a Devínskej
11/2012 – str. 2 – Po prázdninách
a dovolenkách
9/2012 – str. 1 – Miestny rozhlas v DNV
6/2012 – str. 2 – Naozaj nová Devínska?
5/2012 – str. 2 –
Samospráva nie je samoderžavie – rekcia
4/2012 – str. 2 – Z
rokovania miestneho zastupiteľstva, str. 3 – Zastávky MHD v DNV,
str. 3 – Na gudróny zblízka
19/2011 – str. 2-3 – Rok po voľbách
13/2011 – str. 3 – Chce sa mi pracovať
11/2011 – str. 3 – Starostovanie nie je len
zamestnanie
Práca namiesto slov
Pamätám si, akoby to bolo iba včera, hoci je to už viac ako 30 rokov, keď
som spolu so svojou babkou chodil robiť do vinohradu, ktorý sme mali medzi
Devínskou a Devínom. Teta Marča, ako ju všetci volali, dlhé roky varila a
piekla v Devínskej na svadbách. Od babky som sa naučil obrábať vinič, od
strihania skoro na jar až po zber na jeseň. Vlastne som sa toho od nej
naučil oveľa viac. Najviac sa mi na nej páčilo, ako potichu bez slov
pracovala a keď už niečo povedala, tak to stálo za to. Asi som sa to naučil
od nej, že oveľa radšej ako rozprávanie mám prácu. Nechcem tu teraz
vymenúvať všetko, čo sa nám podarilo za ostatné 4 roky spraviť. Oči sa
slovami oklamať nedajú a ako mi nedávno povedal jeden známy, je to
jednoducho očividné. Či už je to splatenie dlhu vo výške 330 000 eur, ktorí
sme podedili po predchodcoch. Či kúpa pozemku na nové námestie za 650 000
eur bez toho, aby sme si brali pôžičku. Na účtoch mestskej časti máme dnes
oveľa viac peňazí, ako keď som nastupoval do úradu, hospodárime tak, ako sa
v minulosti nehospodárilo. Vybudovali sme stovky parkovacích miest, vysadili
stovky stromov, vytvorili detské ihriská, do športu sme investovali viac ako
500 000 eur, do škôl a škôlok sme investovali viac ako milión eur.
Revitalizovali sme Istrijskú ulicu za peniaze z Európskej únie, vybudovali
moderný kamerový systém, zrekonštruovali miestny rozhlas. Desiatky úspešných
projektov hovoria sami za seba. Je postavená štvrtá vstupná brána do VW pre
nákladné vozidlá, výrazne sa tým odľahčila ulica J. Jonáša, na ktorej
pribudla nová križovatka a nová cesta. Máme krásne vynovené zastávky MHD na
sídlisku. Len za posledné obdobie sme od VW Slovakia získali dary vo výške
140 000 eur. Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že to, o čom
sa v Devínskej 16 rokov rozprávalo sa za posledné 4 roky realizovalo.
Dovoľte mi na tomto mieste poďakovať všetkým, ktorí priložili ruku k dielu.
Veľmi ma teší, že sa rozbehol projekt elektronizácie samosprávy, ktorý už v
nasledujúcom roku prinesie výsledky. Viacerí z vás sa ma v poslednom čase
pýtali, prečo kandidujem aj na post mestského poslanca. Vysvetlenie je
jednoduché. Som presvedčený o tom, že je to práve starosta, kto pozná
najlepšie problémy svojej mestskej časti. A keď je starosta zároveň aj
mestský poslanec, dokáže najlepšie presadiť záujmy mestskej časti na úrovni
mestského zastupiteľstva. Skúsenosti iných starostov, ktorí sú zároveň aj
mestskými poslancami to dokazujú. Nebudem vám teraz pred voľbami sľubovať aj
nemožné. Čo vám ale viem a chcem sľúbiť je to, že v prípade svojho zvolenia
budem pracovať tak poctivo a tvrdo ako doteraz. A taký výrazný skok dopredu,
aký zažila Devínska za ostatné 4 roky, taký vám ponúkam spolu so svojím
tímom poslancov zažiť aj v nasledujúcich rokoch. Pokračujme v tom, čo sme
začali pred 4 rokmi, pokračujme v zmenách, ktoré našej Devínskej priniesli
rozvoj.
*späť na obsah*
Mal som sen
Keď som presne pred 4 rokmi kandidoval vo voľbách, mal som niekoľko snov.
Sníval som, čo všetko by som spravil pre Devínsku ako starosta. Sníval som o
tom, ako budeme sadiť stromy, opravovať školy a škôlky, budovať miesta na
parkovanie, stavať detské ihriská, rekonštruovať športoviská, ako postavíme
cyklomost do Rakúska, ako vyriešime dopravu v okolí závodu VW. No mojím
najväčším snom bolo, aby z nášho Srdca (doslova a dopísmena) zmizli gudróny.
Som nesmierne šťastný, že už o niekoľko mesiacov sa tento sen mnohých z nás
zmení na realitu a gudróny ostanú len zlou spomienkou. Po desiatkach rokoch
čakania, po rokoch tvrdej práce máme náš spoločný sen na dosah. Dovoľte mi
poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľali. Spomeňme si, ako
dlho sme snívali o moste do Rakúska cez rieku Moravu. Teraz je krásnou
realitou a už len málokto z nás si dokáže predstaviť, že by sme ho nemali.
Keď som sníval o tom, ako budeme v Devínskej sadiť stromy, netušil som, že
sa nám ich podarí posadiť tak veľa. To isté platí aj o parkoviskách. Keď
počujeme slová parkovanie a zeleň, väčšina z nás si povie, že to nejde
dohromady. Keď som na začiatku volebného obdobia stál pred ťažkou úlohou,
ako riešiť katastrofálnu situáciu s parkovaním na sídlisku, povedal som si,
že nech urobím čokoľvek, nesmie to byť na úkor zelene a zníženia kvality
bývania. Keď sa obzriem na tie roky naspäť vidím za nami obrovský kus práce
– pribudli stovky miest na parkovanie a takisto aj stovky stromov.
Najkrajším príkladom je asi parkovisko na ul. J. Smreka. Pôvodne tu malo
stáť platené parkovisko od súkromného investora a tento priestor pred rokom
vyzeral katastrofálne. Po niekoľkých mesiacoch intenzívnej práce nášho
podniku Denova tu vyrástlo parkovisko obklopené nádhernou zeleňou. Bez
preháňania môžem povedať, že je to jedno z najkrajších parkovísk v
Bratislave. Tiež som sníval sen o čistejšej Devínskej. Vďaka novému
komunálnemu vozidlu, ktoré sme tento rok zakúpili, je naša Devínska oveľa
čistejšia. Na Kolónii som sníval sen o výsadbe stromov na vale na
Zamajerskom. Keď sa teraz prechádzam po vale, na ktorom sú vysadené stovky
nových stromov, napĺňa ma pocit šťastia. Ďakujem vám, že ste mi dali dôveru
pred 4 rokmi a ja som mal možnosť splniť naše spoločné sny. Chcem snívať a
pracovať ďalej, v nasledujúcom roku chceme vybudovať u nás v Devínskej
kúpalisko, aby sme nemuseli chodiť za kúpaním do okolitých krajín. Zaslúžime
si žiť v príjemnom a krásnom prostredí. Snívam aj o multifunkčnej športovej
hale, ktorú chceme umiestniť na pozemok v správe mestskej časti na Kolónii,
viac vám prezradí jej vizualizácia. Myslím, že si konečne po dlhých rokoch
zaslúžime aj centrálne námestie s podzemným parkoviskom, tak ako je to
prirodzené v iných mestách. Snívam aj o kompletnej rekonštrukcii príjazdovej
cesty do DNV, nie iba o jej lokálnych opravách. Ak v nadchádzajúcich voľbách
dáte hlas mne a kandidátom na poslancov, ktorí kandidujú so mnou, verím, že
tieto sny dokážeme premeniť na skutočnosť. Pokračujme v tom, čo sme začali
pred 4 rokmi, pokračujme v zmenách, ktoré našej Devínskej priniesli rozvoj.
Viac informácií nájdete na mojej internetovej stránke www.milanjambor.sk.
Práca namiesto slov, výsledky namiesto sľubov.
*späť na obsah*
Školy a škôlky pre naše deti
Ako človeka, ktorý do komunálnej politiky prišiel zo súkromnej sféry, ma
mnohé na začiatku môjho funkčného obdobia prekvapovalo a často som sa
čudoval. Prečo nejde to či ono, prečo sa toto nedá spraviť hneď, prečo sa
mnohé veci nespravili za 15 rokov... Niečo naozaj nešlo, ale väčšina vecí
spraviť šla, len si stačilo vyhrnúť rukávy a začať poriadne pracovať. Azda
najintenzívnejšie som si to uvedomoval pri našich školách a škôlkach. Pýtal
som sa prečo naše deti v škôlkach musia spať pri starých drevených
poškodených oknách, cez ktoré na ne v zime fúkal mrazivý vzduch, prečo sa
deti v školách prezliekajú v zničených šatniach, prečo musia chodiť na
nefunkčné toalety, prečo zateká do tried... Tých prečo bolo veľmi veľa, lebo
školy a škôlky boli naozaj v hroznom stave. Čudoval som sa, prečo to
kompetentní nechali zájsť až tak ďaleko. Tak som si vyhrnul rukávy a
zakúpili sme skrinky na školu I. Bukovčana 3 a zo starej šatne sme vytvorili
krásnu stolnotenisovú halu. Cez prázdniny prišli na rad okná na všetkých
škôlkach, kompletná oprava striech na škole I. Bukovčana 3, na ktorú sme
dostali dotáciu z Ministerstva školstva a potom ďalšie a ďalšie projekty,
dohromady ich je viac ako 30. Nebudem ich menovať všetky, spomeniem len tie
najdôležitejšie – výmena okien na školách, opravy striech na škôlkach a
škole P. Horova, výmena termostatických ventilov na radiátoroch v školách a
škôlkach, vybudovanie fotovoltaickej elektrárne na streche školy I.
Bukovčana 3, montáž nových výmenníkových staníc na školách a škôlkach,
výmena svietidiel na škole I. Bukovčana 1, výmena časti podláh v školách a
škôlkach, montáž detských ihrísk a fitprvkov do škôl a škôlok, výsadba
zelene do školských dvorov, nákup nových zariadení do školských jedální,
zvýšenie kapacity škôlok vytvorením 2 nových tried, rekonštrukcia viacerých
tried, pitná fontána na škole I. Bukovčana 3, nové toalety na škole I.
Bukovčana 1 a 3, zavedenie rozšíreného vyučovania nemčiny na škole I.
Bukovčana, výmena kotlov na škole I. Bukovčana 1, nový športový areál na
školskom dvore I. Bukovčana, nová bežecká tartanová dráha na škole P.
Horova, atď.. Dovoľte mi, aby som sa poďakoval všetkým, ktorí sa na týchto
projektoch podieľali. Veľkou satisfakciou bolo pre mňa vyjadrenie jedného zo
zainteresovaných, ktorý mi povedal: Pán starosta, za rok a pol ste na
školách a škôlkach spravili viac ako vaši predchodcovia za desať rokov.
Myslím, že by sme mali pokračovať v investovaní do našich škôl a škôlok, veď
deti sú naša budúcnosť a všetko, čo do nich investujeme sa nám mnohonásobne
vráti. Keď vidím stovky šťastných detí, ako sa hrajú na nových detských
ihriskách a školských dvoroch, napĺňa ma pocit šťastia a viem, že naša práca
stála za to a treba v nej pokračovať. A myslíme aj do budúcnosti. V rámci
čerpania eurofondov v rokoch 2014 - 2020 chceme nedostatočnú kapacitu škôlok
riešiť vybudovaním nových tried. Pre deti chceme pridať ďalšie herné
zostavy, plánujeme zatepliť obvodové múry a namontovať fotovoltaické
elektrárne na strechy škôlok, tak, ako sa nám to osvedčilo na škole I.
Bukovčana 3. V školách plánujeme vybudovať moderné knižnice a zmodernizovať
učebne. Viac aktivít sa vrámci tohto programového obdobia v oblasti školstva
nedá spraviť, takto boli nastavené pravidlá z európskej únie. Nezabúdam
samozrejme aj na mnohé ďalšie veci, ktoré potrebujú urgentne riešiť.
Napríklad len na opravy chodníkov a ciest v našej mestskej časti budeme v
nasledujúcich rokoch potrebovať státisíce eur. Pokračujme v tom, čo sme
začali pred 4 rokmi, pokračujme v zmenách, ktoré našej Devínskej priniesli
rozvoj. Viac informácií nájdete na mojej internetovej stránke
www.milanjambor.sk.
*späť na obsah*
Pokračujme
Nedávno sme si pripomenuli 100. výročie od začiatku prvej svetovej vojny. Vo
všetkých dokumentoch, ktoré som o tejto strašnej udalosti v poslednom čase
videl, sa opakovala jedna myšlienka. Toto sa už nikdy nesmie zopakovať, naše
deti niečo podobné nesmú zažiť! Bohužiaľ táto túžba mnohých účastníkov vojny
sa nestala realitou. Často sa zamýšľam, kde sa berie okolo nás toľko zla,
nenávisti. Prečo človek človeku ubližuje. Aj vo svojej práci som sa za
posledné roky stretol s množstvom zla, klamstvom, ohováraním. Často to bolo
veľmi náročné, ale silu ísť ďalej mi dodával každý úspešný projekt, ktorý sa
podarilo zrealizovať. A myslím, že ich nebolo málo. Predpokladám, že teraz
pred voľbami budem o sebe počuť množstvo poloprávd a lží. Kritika je v
poriadku, o tom je demokracia, rád sa nad oprávnenou kritikou zamyslím, ale
iné je keď si niekto vymýšľa klamstvá a polopravdy. Rozhodol som sa na ne
nereagovať protiútokmi, vzdávam sa hádok a zameriam sa na budúcnosť a rozvoj
našej Devínskej. Je smutné, že mnohí komunálni poslanci namiesto práce
dokážu len ohovárať. Ja budem radšej pracovať. Za posledné obdobie som
absolvoval množstvo stretnutí, ale tri mi utkveli v pamäti. Nedávno som
sobášil mediálnu celebritu Jozefa Vajdu. Na prvom stretnutí ma s priateľkou
July poprosili, či by som ich nezosobášil v Devínskej. Potešilo ma, že si
vybrali našu Devínsku, hoci tu nebývajú, ale Devínska je už známa tým, že
naše svadobné obrady sú veľmi milé a na úrovni. Pri prvom stretnutí som
dostal od J. Vajdu jeho knihu Moja cesta. Priznám sa, že som sa k nej hneď
nedostal, ale keďže bol čas prázdnin, čas som si našiel a pomerne rýchlo som
ju aj prečítal. Priznám sa, že jeho kniha ma veľmi zaujala a keď som sa s
ním na svadobnej hostine o knihe rozprával, prišiel som na to, že máme
spoločnú lásku ku knihám a k Dunaju, kam sa chodíme kúpať. Ja zatiaľ len v
lete, Jozef aj v zime. V Jozefovi a jeho manželke July som spoznal dvoch
milých ľudí, ktorí sa spoločne tešia zo života. Druhé zaujímavé stretnutie
sa udialo pred pár dňami, keď sme si kultúrnym programom v Istracentre
pripomenuli 70. výročie Slovenského národného povstania a Deň ústavy SR. Na
záver kultúrneho leta u nás vystúpil Orchester ľudových nástrojov
slovenského rozhlasu pod vedením Miroslava Dudíka. Hosťom bol sólista opery
SND Ján Babjak a toto krásne podujatie moderoval Vladimír Dobrík, Novovešťan
a človek, ktorého si veľmi vážim. Myslím, že všetci, ktorí prišli, mali
nádherný kultúrny zážitok a týmto mi dovoľte poďakovať všetkým, ktorí nám ho
pripravili.
A tretie stretnutie súvisí s vodou. Nedávno som absolvoval návštevu rakúskej
dediny Gols, kde už 20 rokov prevádzkujú úspešné kúpalisko. Bolo to veľmi
inšpiratívne, majú vynikajúceho správcu, ktorý nám všetko ochotne vysvetlil.
Ale šok prišiel vtedy, keď som počas prehliadky stretol na kúpalisku známu z
Devínskej. Keď sa ma pýtala, čo tam robím v obleku, pousmial som sa a
povedal som jej, že zbierame skúsenosti na to, aby sme mohli budúci rok
postaviť takéto kúpalisko aj u nás v Devínskej. Veľmi ju to potešilo a
popriala mi veľa úspechov v práci. Pamätám si, ako som o kúpalisku hovoril a
písal pred 4 rokmi v predvolebnej kampani. Počas uplynulých 4 rokov som na
to nezabudol, ale vždy sa vyskytlo niečo v havarijnom stave, čo dostalo
prednosť. Či to boli školy a škôlky v kritickom stave, či futbalové šatne,
kde sa chodilo za trest a mnoho ďalších vecí. Ale myslím, že teraz prišiel
ten pravý čas na to, aby aj Devínska mala konečne kúpalisko. Zaslúžime si
ho. Preto som sa rozhodol, že jeho výstavbu zaradíme do budúcoročného
rozpočtu a pevne verím, že už o rok bude stáť v našej Devínskej nové
kúpalisko. Kvôli takýmto projektom som sa rozhodol opäť kandidovať v
komunálnych voľbách na post starostu našej mestskej časti. Aby naša Devínska
bola ešte krajšia, čistejšia, bezpečnejšia. Mnohé sa spraviť podarilo, mnohé
je pred nami.
Verím, že spolu to dokážeme.
*späť na obsah*
Keď som nedávno písal článok do jedných bratislavských novín o skutočnej
celebrite, ktorou je pre mňa primár oddelenia kardiochirurgie Detského
kardiocentra MUDr. Matej Nosáľ, netušil som, s akým ohlasom sa stretne.
Primár Nosáľ pred niekoľkými mesiacmi operoval srdce mojej dcéry a vďaka
nemu a celému detskému kardiocentru majú stovky detí nádej na nový
život. Keď som sa nad tým hlbšie zamyslel, uvedomil som si, že môj
rebríček skutočných celebrít je dlhší a rád by som Vám predstavil moje
ďalšie celebrity a zároveň aj mojich priateľov. Tou prvou je kňaz Anton
Srholec. Tento úžasný človek je pre mňa vzorom v správaní, v tom, ako sa
neúnavne stará o ľudí, ktorí sa dostali až na dno. Na našom poslednom
stretnutí sa mi v rozhovore s ním potvrdilo to, čo som intuitívne cítil
už viac ako 20 rokov. Že najdôležitejšie na viere je to, ako ju
každodenne dokážeme pretaviť do nášho správania. Naším náboženstvom by
mali byť naše každodenné skutky, to ako dokážeme pomáhať nášmu okoliu.
Obrovským zážitkom bola pre mňa návšteva jeho zariadenia Resoty, v
ktorom sa stará bez nároku na odmenu o desiatky ľudí, ktorí dostali
vďaka nemu možnosť začať odznova. Ďalších dvoch ľudí určite tiež
poznáte, tým prvým je historik Jozef Klačka a moju štvoricu uzatvára
Patrik Herman, moderátor súkromnej televízie.
Priznám sa, že Dr. Jozefa Klačku som až do svojho nástupu do funkcie
osobne nepoznal. Ale hneď ako som ho stretol, cítil som, že je to človek
s veľkým Č. Predtucha ma nesklamala. Vždy ochotný pomôcť, bez nároku na
odmenu, s úsmevom a šťastím v očiach a v srdci, nadšený, že pomáha a
odovzdáva svoje vedomosti nám všetkým. Najviac ma fascinovalo keď sme
spolu robili cyklus prednášok o Devínskej a dokument Devínsko-novoveské
mosty. Nepotreboval žiadnu prípravu. Jednoducho ste mu povedali tému, o
ktorej má hovoriť a on spustil pútavú prednášku bez zastavenia či
zaváhania.
S Patrikom Hermanom som sa zoznámil asi pred dvoma rokmi úplnou náhodou,
pri natáčaní jedného príspevku v našej mestskej časti. Slovo dalo slovo
a odvtedy sa občas stretneme na obede a rozprávame sa o práci, o tom, čo
sme za posledné obdobie zažili. Postupne som tak spoznal človeka, ktorý
je nielen mediálnou, ale aj skutočnou celebritou. Keď mi zápalisto
rozpráva, s akými problémami sa na neho ľudia obracajú a ako sa im snaží
pomáhať, cítim, že mám pred sebou úžasného človeka, ktorý pomohol
stovkám ľudí.
Môj zoznam celebrít je dlhší, vybral som len niekoľkých. Dovoľte mi
týmto skutočným celebritám a všetkým dobrým ľuďom poďakovať za dobro,
ktoré konajú, veď vďaka ním je náš svet krajší, vďaka nim tí, ktorí mali
menej šťastia, alebo v živote zakopli, majú šancu začať odznova, vďaka
nim je na svete menej sĺz a viac úsmevu a radosti.
Už dlho sa snažím žiť a pracovať tak, aby bol svet mojím pričinením
krajší a lepší. Niekedy sa mi to darí viac, niekedy menej. Za posledných
3,5 roka som mal možnosť ovplyvniť toľko vecí, koľko som snáď nemal za
celý svoj život. Snažil som sa túto možnosť využiť naplno a podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia zmeniť a zlepšiť všetko, čo sa dalo. Keď
vidím množstvo vysadených stromov po Devínskej, napĺňa ma to šťastím.
Keď vidím nové miesta na parkovanie, nové bezbariérové chodníky, ihriská
pre deti, vynovené školy a škôlky, teší ma, že som mohol byť pri tom,
ako sa prepisuje história Devínskej. Chcem sa teraz pristaviť pri 4
projektoch, ktoré sa podľa môjho názoru zapíšu do histórie našej
mestskej časti.
Tým prvým je oprava šatní v športovom areáli na Vápencovej ulici a
výstavba hokejbalového ihriska. Hoci sa tieto zmeny nerodili ľahko a
dlho sa hľadala podpora tohto projektu, výsledok ma utvrdzuje v tom, že
to stálo za to. Investície do tohto areálu vrátane výstavby
hokejbalového ihriska dosiahli takmer 400 000 eur.
Druhým projektom je revitalizácia Istrijskej ulice a okolia Múzea
kultúry Chorvátov na Slovensku. Som šťastný, že už sa nemusím hanbiť za
okolie múzea tak, ako to bolo pred 3 rokmi. Hoci sa tento projekt stal
nástrojom predvolebného boja zo strany niektorých poslancov, myslím, že
každý súdny človek, ktorý sa na Istrijskú po rekonštrukcii pozrie, si
povie, že je krásna. A keď si to porovnáme s tým, ako Istrijská vyzerala
pred pár rokmi, ten skok je obrovský. Aj vďaka detskému ihrisku pred
múzeom tento priestor ožil detskou vravou a aj deti z tejto oblasti sa
majú konečne kde hrať.
Treťou vecou je nedávny nákup pozemku na naše budúce námestie. Je jasné,
že ho nepostavíme za rok, za dva, ale spravili sme prvý a dôležitý krok
k tomu, aby sme ho po dlhých desaťročiach konečne mali. Máme jedinečnú
šancu a aj povinnosť zanechať tu našim potomkom niečo, na čo budeme
všetci spolu hrdí.
Štvrtým projektom je pripravované kúpalisko u nás v Devínskej. Keď som
si pozeral anketu, čo našim občanom najviac chýba, tak to bolo práve
kúpalisko a nové námestie. Ak všetko dobre pôjde, už budúci rok by mohlo
byť realitou. Keď k tomu pripočítam nový cyklomost, splatenie úveru z
minulosti vo výške 330 000 eur, investície do škôl a škôlok vo výške
viac ako 1 milión eur, fungujúce bezplatné sociálno – právne
poradenstvo, fotovoltaickú elektráreň na streche školy, úspešnú Vianočnú
uličku a množstvo ďalších projektov, smelo môžem vyhlásiť, že sa nám
podarilo spraviť maximum možného. Keď vidím cvičiť a behať ľudí v
športovom areáli na škole I. Bukovčana, hrať futbal deti na školskom
dvore P. Horova viem, že ideme správnou cestou.
Počas veľkonočných sviatkov som si pozrel životopisný film o K.
Wojtylovi – pápežovi J. Pavlovi II. Svojim študentom ako učiteľ etiky na
univerzite v Poľsku v ťažkých 50. rokoch minulého storočia vtedy
rozprával o zážitku z vojny a o slovách jedného krajčíra. Ten
povzbudzoval ostatných slovami, že sa nemajú báť a majú ukázať svoju
lásku a všetkým tvrdil, že láska nakoniec zvíťazí. Zlo sa požiera samo a
nakoniec musí prehrať. A toto je aj moja odpoveď všetkým neprajníkom,
ktorí si vymýšľajú a prekrúcajú pravdu. K. Wojtyla rozprával o viere,
nádeji a láske ako o skrytej sile v nás. Toto dáva aj mne silu ísť
ďalej.
Stanovisko starostu MČ BA DNV k
udalostiam na Istrijskej ulici
Dňa 3.4.2014 v popoludňajších hodinách vykonávala MČ BA – DNV
dokončovacie práce na projekte Revitalizácia historického jadra
Istrijskej ulice. Vzhľadom k opakovanému porušovaniu verejného poriadku
a agresívnemu správaniu niektorých obyvateľov Istrijskej ulice a
vysokému riziku ohrozenia pracovníkov, ktorí revitalizáciu vykonávali,
som ako štatutárny zástupca MČ požiadal o policajnú asistenciu.
Realita ukázala, že obavy boli opodstatnené. Počas realizácie prác došlo
zo strany niektorých občanov Istrijskej ulice k snahe zmariť
dokončovacie práce a dokonca k napadnutiu príslušníkov policajného
zboru. Uvedené skutočnosti môžu potvrdiť aj pracovníci nášho podniku,
ktorý sa v čase incidentu nachádzali priamo na mieste. Aj v minulosti
boli naši pracovníci vystavovaní slovným a fyzickým atakom zo strany
týchto občanov. Je smutné, že niektoré médiá na základe jednostranných a
neúplných informácií spravili z vinníkov obete a z policajtov útočníkov,
pričom realita bola presne opačná. Policajti si iba konali svoju
povinnosť, keď chránili pred agresívnymi obyvateľmi pracovníkov, ktorí
si vykonávali svoje pracovné povinnosti.
Ako starosta som povinný zabezpečovať verejný poriadok na území MČ
všetkými na to určenými prostriedkami, vrátane spolupráce s políciou. O
to viac, ak ide o ohrozenie verejného majetku, ale aj zdravia nevinných
ľudí. Som si vedomý svojej zodpovednosti voči občanom DNV a preto
odmietam kritiku postupu MČ DNV, ako aj polície iba za to, že sme si
konali svoju povinnosť.
Projekt Revitalizácie historického jadra Istrijskej ulice bol
jednohlasne schválený poslancami miestneho zastupiteľstva dňa 24.4.2012
– UMZ37/4/2012. Kritiku tohto projektu a uznesenie miestneho
zastupiteľstva zo dňa 8.4.2014, ktoré kritizuje postup MČ DNV a polície
preto chápem v kontexte blížiacich sa komunálnych volieb ako prejav
populizmu.
Nepamätám si presne, akú knihu som v detstve prečítal ako prvú, ale
jasne si pamätám našu starú knižnicu v Devínskej, ktorá sídlila v budove
Mýtnice. Príde mi to ako dnes, hoci už je to viac ako 30 rokov, keď som
sa vo vysokých regáloch naťahoval za knihami a dychtivo čítal jednu za
druhou. Pamätám si, ako tam vŕzgala drevená podlaha a aký som bol na
seba hrdý, keď bol môj čitateľský preukaz plný a knihovník mi musel
otvoriť nový. Rovnako som bol pyšný, keď som v knihe našiel informáciu,
že je určená pre deti o niekoľko rokov odo mňa staršie a ja som ju
prečítal. Po rodičoch, starých rodičoch, učiteľoch mi najviac do života
dali knihy. Dodnes s láskou spomínam na to, ako som hodiny a hodiny
strávil nad verneovkami, mayovkami a stovkami ďalších kníh. Pamätám si,
ako som s hlavnými hrdinami prežíval ich osudy a veril, že všetko dobre
dopadne. Láska ku knihám ma sprevádza po celý môj život. Preto som s
veľkou radosťou prijal pozvanie od riaditeľa Istracentra na predstavenie
nového knižničného systému Clavius v našej knižnici v Istracentre. Bola
to pre mňa vítaná zmena, lebo posledné roky som sa sem dostal hlavne
vtedy, keď sme tu robili opravy budovy, ktorá už má svoje roky a
potrebuje rekonštrukciu. Priznám sa, že keď sme schvaľovali peniaze na
tento projekt, nevedel som si presne predstaviť, aký to bude veľký
prínos. Keď nám ale pani knihovníčka tento systém predstavila, zostal
som príjemne prekvapený, čo všetko tento systém dokáže. Nebudem ho teraz
opisovať, ale odporúčam každému, aby sa šiel presvedčiť a niečo si z
našej knižnice požičal. Priznám sa, že za posledné roky som veľa času na
knihy nemal, ale občas sa vrátim ku knihám a autorom, ktorých mám
najradšej a ktorí ma najviac oslovili. Patria k nim F. M. Dostojevskij,
H. Hesse, CH. Džibrán, A. de Mello. Naposledy som si opäť prečítal knihu
s názvom Muž, ktorý sadil stromy, ktorej autorom je J. Giono. Je o
starom pastierovi, ktorý na francúzskom vidieku začiatkom minulého
storočia obetavo a nezištne nasadil v nehostinnom prostredí státisíce
stromov, čím sem vrátil život. Keď sa občas večer pozerám na hviezdy,
spomeniem si na slová nemeckého filozofa E. Kanta o hviezdnom nebi nad
nami a mravnom zákone v nás. Často mávam pocit, že všetko, čo
potrebujeme vedieť, už bolo dávno napísané.
V sobotu 5. 4. som sa zúčastnil otvorenia výstavy „Svet, ako ho vidíme
my...“. Svoje diela v Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku vystavujú
ľudia s telesným postihnutím a organizátorom je Slovenský zväz telesne
postihnutých. Musím sa priznať, že ich diela ma očarili. Napriek tomu,
že to majú oveľa ťažšie ako my, nevzdávajú sa a tvoria nádherné diela.
Výstava trvá do konca apríla a určite si ju nenechajte ujsť. Miesto a
čas výstavy je pre mňa symbolický, lebo práve pred týmto múzeom sme
vytvorili ihrisko pre deti s telesným postihnutím a práve v tomto čase
sme začali realizovať projekt debarierizácie Devínskej Novej Vsi. Na
tejto výstave som si uvedomil, aký veľký dlh máme voči týmto ľuďom,
ktorý mali vo svojom živote menej šťastia ako my.
Od malička som mal rád rozprávky a priznám sa, rád si ich pozriem aj
teraz, hlavne v čase vianočných sviatkov. Vždy ma poteší, keď na konci
dobro víťazí nad zlom. Keď cestujem s dcérami na dovolenku, púšťam im
rozprávky a na jednu z nich som si teraz spomenul. Je o kráľovi, ktorý
stretol chudobného človeka a pýtal sa ho, ako sa mu žije a koľko zarába.
On mu povedal, že 3 groše. Kráľovi sa to zdalo strašne málo a keď mu ten
človek povedal, že nakoniec žije len z jedného, nechcel mu veriť. Prvý
groš dával svojmu otcovi a druhý synovi. Nedávno som sa s kolegyňou
rozprával o spolužití s rodičmi pod jednou strechou. Pre mňa je úplne
samozrejmé, že človek by sa mal postarať o svojich rodičov a po
dlhoročnej skúsenosti so spolužitím pod jednou strechou so svojou matkou
a svojimi deťmi dokážem povedať, že je to prínosom pre všetky tri
generácie.
Je to istá vizitka našej spoločnosti a aj nás samých, ako sa správame k
svojim rodičom. Dávame tým aj príklad svojim deťom, ako by sa oni mali
správať k nám. Často hovoríme, že na nás nezáleží, že za to môžu tí
druhí – politici, ekonómovia, privatizéri, finančné skupiny. Ja tvrdím,
že záleží na každom z nás. Nedávno som sa rozprával so svojím bratom,
ktorý pracuje ako šofér autobusu. Pred niekoľkými mesiacmi im zaviedli
systém kontroly spotreby pohonných látok a brat začal vykazovať veľké
úspory nafty oproti väčšine ostatných. Ak niekto na tej istej trase a s
tým istým autobusom spotrebuje za mesiac o 150 litrov nafty viac, tak
asi niečo nie je v poriadku...
Často sa prizeráme na nespravodlivosť a hovoríme si, nedokážeme nič
zmeniť, nebudeme si páliť prsty za niekoho iného, nás sa to netýka. Ale
týka, pokiaľ sa všetci spolu nebudeme snažiť, nič sa nezlepší.
V maturitnom ročníku, keď sme robili oznámenia, vpísal som do toho nášho
nasledujúce motto: Najkrajšie míľniky svojho života nájdeš na
nevyšliapaných cestách a tvojimi najlepšími spoločníkmi budú pravda a
láska. Už 25 rokov sa snažím podľa tohto motta žiť. Často to bolo
náročné, ale s odstupom času si môžem povedať, že to stálo za to.
Tri roky sa na pozícii starostu snažím ísť krok za krokom, riešiť
problém za problémom. Bez zbytočných slov. Príkladov je veľa, ale pekne
je to vidieť v Istracentre. Vetranie tu chýbalo už dlhé roky a po
dôkladnom výbere sme našli cenovo prijateľné riešenie, ktoré vynikajúco
funguje. Už 18. marca tohto roku zaplatíme poslednú splátku za zbytočný
úver na predražený areál Textilanky. Ak by sa v minulosti hospodárilo
tak ako hospodárime teraz, žiadny úver by sme nepotrebovali. Nerozumiem,
ako dokážu politici za nás rozhodovať tak, že nás neustále zadlžujú.
Jednoducho hospodárim s tým, koľko mám. Politici sa nám snažia vnútiť
názor, že momentálne sa to inak nedá, ale nie je to pravda. Ak dokáže
krajina ako je Nemecko produkovať prebytok rozpočtu, nerozumiem, prečo
by to nemohlo byť tak aj u nás na Slovensku. Priznám sa, že som za
starostu kandidoval hlavne preto, lebo som sa už nemohol pozerať na to,
čo sa v našej mestskej časti dialo, respektíve skôr nedialo. Dookola sme
počúvali od miestnych politikov sľuby a prakticky sa u nás na dlhé roky
zastavil čas. Len kritizovať ma už nebavilo a mnohí mi hovorili, keď si
taký múdry, poď ukázať čo dokážeš. A tak som išiel, s prakticky nulovou
skúsenosťou s komunálnou politikou. Teraz sa ma často ľudia pýtajú, ako
je možné, že u nás v Devínskej sú zrazu peniaze na všetko, o čom sa len
20 rokov rozprávalo. Niekedy im s úsmevom odpovedám, že je to tajné.
Škoda, že sa takto nehospodárilo aj predchádzajúcich 15 rokov, Devínska
mohla vyzerať úplne inak.
O sobášení, vítaní
do života a Devínskej
Musím sa priznať, že jednou z najkrajších vecí na práci starostu je pre
mňa sobášenie a vítanie nových občanov do života. Keď sa pozerám do očí
dvom ľuďom a vidím v nich lásku, je pre mňa cťou, že to môžem byť ja,
kto spojí ich životy a prvý im popraje všetko najlepšie na ich spoločnej
ceste životom. Keď vidím rodičov, ako s hrdosťou a láskou nesú na zápis
svoje ratolesti, som šťastný spolu s nimi a spomeniem si na svoje deti,
ako som ich nosieval na rukách. Spolu s kolegami zo zboru pre občianske
záležitosti sa im snažíme pripraviť krásny obrad, aby si tieto chvíle
pamätali navždy. Nedávno po jednom privítaní do života prišli za nami
rodičia dieťaťa poďakovať sa a na chvíľku sme sa dali do reči. Okrem
iného nám povedali, že sa im v Devínskej veľmi páči a že obom pripomína
prostredie, v ktorom vyrástli. Zhodli sme sa na tom, že na jednej strane
je ešte stále dedinou a na strane druhej mestom a tieto protipóly dokáže
spojiť do jedného krásneho miesta na život. A ak k tomu pridáme na
jednej strane krásne Karpaty a na strane druhej rieku Moravu, dostaneme
jedno krásne miesto na zemeguli, na ktoré môžeme byť právom hrdí. V
takýchto chvíľach si vždy pripomeniem to, čo v sebe nosím už dlho – že
Devínsku milujem a je pre mňa najkrajším miestom na zemi. Samozrejme, že
môj pohľad je „nekritický“ v tom, že som sa tu narodil, vyrástol a
momentálne aj Devínsku spravujem, ale počuť slová chvály na Devínsku, to
ma vždy naplní šťastím. Často mám pocit, že si to vlastné nevieme vážiť
a so závisťou hľadíme k susedom. Jedno príslovie hovorí, že tráva na
susedovom pozemku je vždy zelenšia. Na prvý pohľad to tak môže vyzerať,
no pri podrobnejšom skúmaní väčšinou zistíme, že to tak nie je. Mnoho
ľudí mi vraví čo lepšie a krajšie majú v iných mestách a dedinách, no
pri komplexnom porovnaní na tom nie sme tak zle. Mnohí z nás napríklad
ani nevedia, že máme u nás v Devínskej funkčnú plaváreň. Občas tam s
deťmi zájdem a bazén je väčšinou poloprázdny. Je to veľká škoda, lebo
voda je príjemne teplá a ja sa tam vždy cítim veľmi príjemne. Keď som
nedávno stál na jednej z našich zastávok MHD a videl množstvo ohorkov od
cigariet, bolo mi veľmi smutno. Prečo si ničíme to vlastné a so závisťou
sa dívame na to cudzie? Za posledné 3 roky sa na mnohé veci dívam inak.
Už teraz viem, čo dokáže starosta zmeniť a zlepšiť a bohužiaľ s mnohými
vecami pohnúť nedokáže, lebo mu v tom bráni zlá legislatíva a
nedostatočné kompetencie. Nie som z tých, ktorí sa vyhovárajú, viem sa
postaviť k problémom čelom. Keď sa rozprávam so známymi aj neznámymi
ľuďmi o mojej práci, výsledkom je skoro vždy z oboch strán
konštatovanie, že je to veľmi nevďačná práca. Mnohí mi oponujú – veď sa
vám podarilo mnohé spraviť, výsledky sú vidieť na každom kroku, musíme
mam pocit zadosťučinenia a musí vás to tešiť. Odpovedám im – to máte
síce pravdu, ale prakticky po každom úspešnom projekte sa doslova za pár
hodín vynoria ďalšie a ďalšie problémy, ktoré treba okamžite riešiť.
Takže na radosť mi často zostáva len niekoľko hodín.
Práve v týchto dňoch spúšťame na Miestnom úrade projekt bezplatného
sociálno - právneho poradenstva. Veľmi často sa stretávam s ľuďmi, ktorí
sa dostávajú do problémov. Niekedy aj vlastnou vinou, ale na začiatku je
v mnohých prípadoch len neznalosť základných ekonomických či právnych
pravidiel. Pred pár rokmi sme susede v bytovom dome pomáhali s pôžičkou
od jednej známej spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky. Na prvý pohľad to
vyzeralo lákavo, no keď som tú pôžičku prepočítal, tak som zistil, že
jej požičiavajú peniaze za viac ako 100 % úrok ročne! Tá istá finančná
spoločnosť veselo funguje aj v súčasnosti a dokonca jej reklamy
pravidelne vidím v médiách. V súčasnosti ponúkajú „už len“ 70% úrok na
pôžičkách. Náš príbeh nakoniec skončil dobre, susede sme pomohli splatiť
pôžičku a presvedčili ju, aby si už nikdy nepožičiavala za tak
nevýhodných podmienok. Takýto šťastný koniec sa v mnohých prípadoch ale
nekoná a práve preto sa aj prostredníctvom našej poradne budeme snažiť
ľuďom vysvetliť, ako sa majú správať, aby sa nedostali do existenčných
problémov. Naša poradňa poradí pri pracovno – právnych problémoch, v
majetkovo právnych záležitostiach, v právach spotrebiteľa, v rodinných
záležitostiach. Už hneď v prvý deň fungovania bola poradňa preplnená, čo
je dôkaz toho, ako je táto služba potrebná a pre nás je to signál, že
sme sa vydali správnou cestou. Verím, že naši občania budú túto službu
aktívne využívať a ľudí s existenčnými problémami v našej mestskej časti
bude postupne ubúdať.
Čo môžem urobiť pre Devínsku
Nedávno som sa v jednom bratislavskom periodiku zamýšľal nad dobou,
ktorú žijeme. Nedá mi, aby som sa k tejto téme ešte raz obšírnejšie
nevrátil na stránkach nášho Devexu.
Už viackrát som si verejne povzdychol, že žijeme zvláštnu dobu
pokrútených hodnôt. Nedávno som našiel priliehavejší názov, nazval som
ju dobou marketingovo – mediálnou. V ktorej nezáleží na tom, čo robíte,
ale ako sa prezentujete v médiách. Čím viac vidíme niektorého politika v
médiách, tým menej za ním vidieť jeho prácu. Čo sa s tým dá spraviť?
Spýtajme sa všetci svojho politika, primátora, starostu, poslanca, čo
reálne spravil za posledný rok, dva. Nie sľuby, nie plánované projekty,
ale reálne veci. Som si istý, že sa nájde mnoho takých, ktorí budú
súvisle 5 minút rozprávať o svojej práci, no nedozviete sa, čo konkrétne
spravili. Takýmto neverte. Verte len tomu, čo konkrétne pre vás ten
ktorý politik urobil. Nie tomu, čo o ňom hovoria v médiách.
Aj samotné médiá sa zaujímajú často len o negatívne problémy. Je to
logické, médiá sa správajú trhovo a konflikty a škandály lepšie
predávajú. Stalo sa už takmer pravidlom, že keď mi nejaký novinár zavolá
a na niečo sa ma pýta, tak hľadá za všetkým nejaký problém, aby zaujal
divákov a poslucháčov. Ale žiadny reportér k nám nepríde spraviť
reportáž o tom, že sme za ostatné 3 roky investovali viac ako milión eur
do našich škôl a škôlok, že sme do škôlok prijali takmer všetky deti, čo
je v Bratislave raritou, že sme vybudovali viac ako 250 miest na
parkovanie, že máme nové ihriská pre deti, nové športoviská, že niekto
tvrdo pracuje a snaží sa meniť svoje okolie k lepšiemu. To nie je
mediálne zaujímavé, to nezaujíma nikoho. No a potom sú aj takí, ktorí o
vás dokážu napísať klamstvá a na objednávku vás zdiskreditujú. V
novembri sme si pripomenuli výročie nežnej revolúcie. Ako jej priamy
účastník si spomínam, čo všetko sme si sľubovali. A som smutný z toho,
čo všetko sa nesplnilo a to, čo sme si vybojovali, nevieme používať.
Myslím teraz hlavne na slobodu, ktorú si mnohí z nás vykladajú tak, že
si môžu robiť čo chcú. Ale sloboda nie je anarchia, sloboda je hlavne
zodpovednosť. Ak som slobodný, neznamená to, že nemusím nič robiť, že
môžem robiť zle, že môžem ničiť svoje okolie. Často sa porovnávame s
Rakúskom, ako tam všetko funguje a u nás nie. Divíme sa, prečo tam majú
poriadok a my nie. Odpoveď je jednoduchá - oni ten neporiadok jednoducho
nerobia a preto majú poriadok, neporiadok si robíme my sami. Za posledný
rok som tam bol niekoľkokrát pracovne a tam som si hlbšie uvedomil, ako
je to s tou zodpovednosťou – napríklad za svoju obec. Ľudia sa tam
najprv opýtajú, čo môžu spraviť pre svoju obec a až potom sa pýtajú, čo
urobí pre nich obec. V Rakúsku sa dokáže 17 obcí spojiť a postaviť jedno
múzeum, ktoré ich bude spoločne reprezentovať. U nás sa často nevieme
dohodnúť ani v rámci jednej dediny. Poslanci rozhádaní so starostom,
hádžúci mu polená pod nohy, sú na Slovensku dennodennou realitou. Pýtate
sa, čo s tým spraviť? Skúsme spoločne začať tým, že nekopnem do odpadku,
ktorý je predo mnou, ale zdvihnem ho, že upracem pred svojou bytovkou a
vysadím pred ňou krík, o ktorý sa budem starať, že najskôr budem merať a
až potom strieľať, pardón strihať a kopať do každého len aby som sa
zviditeľnil a iných nabádať budem k sebareflexii, len na vlastnú adresu
zabudnem.
Nedávno dal Miestny úrad hore na Pieskovci umiestniť značky upozorňujúce
na nebezpečenstvo pádu. Nevydržali tam ani 2 mesiace a už ich niekto
vytrhal. Nedalo mi to a s kamarátmi sme to cez Vianoce opravovali,
niektoré zo značiek sme našli odhodené v neďalekých kríkoch. Neviem,
komu zavadzali, dali sme ich tam preto, aby sme chránili životy nás
všetkých. Na druhý sviatok vianočný som išiel odniesť do kontajnera
papier a plasty a keď som videl okolo kontajnerov neporiadok, nedalo mi
to neupratať ho. A v pondelok na troch kráľov som z lesa ťahal výfuk z
osobného auta, naozaj neviem, kto ho potreboval odhodiť v lese. Pred pár
dňami nám niekto v Devínskej postriekal dopravné značky. Oprava bude
stáť stovky eur... Možno som naivný, ale verím, že stále viac ľudí sa
začne pýtať – čo môžem spraviť pre svoju Devínsku (Bratislavu,
Slovensko), aby sa náš život stal krajším a lepším. Iná cesta totiž nie
je.
Tri roky v živote človeka
alebo 1095 dní na stoličke starostu
Tri roky sú v živote človeka pomerne dlhá doba, hoci často hovoríme, že
čas plynie ako voda. Ja tento čas vnímam najintenzívnejšie cez moje
dcéry, ktoré pred troma rokmi boli malé dievčatká a teraz sú z nich
školáčky. Myslím, že takýto skok na nám podaril aj v Devínskej Novej
Vsi. Za posledné 3 roky sa nám v mnohých oblastiach života podarilo,
obrazne povedané, dostať sa doslova z plienok. Tento rok sa nám podarilo
dotiahnuť viacero väčších či menších projektov, čo ma veľmi teší a
považujem ho za historický, lebo takú investičnú aktivitu si v Devínskej
nepamätám dlhé roky.
Dovoľte mi na tomto mieste poďakovať všetkým pracovníkom Miestneho
úradu, ktorí na týchto projektoch pracovali a často na hranici ľudských
síl. Výsledok je vidieť všade okolo nás. Revitalizácia Istrijskej ulice
je vo finále. Vráťme sa tri roky späť v čase a spomeňme si spolu ako
vyzeralo okolie Múzea kultúry Chorvátov. Bola to jednoducho katastrofa a
hanba. Ak sa tam prejdete teraz, tak výsledok hovorí za všetko. A k tomu
jedno prekvapenie. O niekoľko mesiacov by sme mali zrekonštruovať aj
bývalú furmanku na Múzeum starej Devínskej. Ako bude vyzerať môžete
vidieť na priložených obrázkoch. Myslím, že tým dotvoríme celý priestor
a vznikne priestor, na ktorý budeme hrdí.
Takisto budova bývalej reštaurácie na štadióne je na nepoznanie. Pamätám
si to ako dnes, ako som tam v decembri 2010 prišiel a ako som zaplakal
nad stavom tejto budovy. Dnes je to jeden moderný krásny priestor pre
našich športovcov. A oproti pôvodným plánom sme naviac opravili aj
priestory v suteréne pre využitie športovcami.
Nové priestory majú naši hasiči. Deti na školách I. Bukovčana 1 a 3 majú
zrekonštruované toalety. Na sídlisku pribudli ďalšie miesta na
parkovanie a intenzívne sa pracuje na parkovisku na ulici J. Smreka nad
CO krytom, kde by malo pribudnúť takmer 60 parkovacích miest. O niekoľko
dní bude realitou aj nová trieda v škôlke na J. Smreka, kde nám pribudne
asi 20 miest pre naše deti. Na vybudovanie tejto triedy sa nám podarilo
získať dotáciu od Bratislavského samosprávneho kraja vo výške 6800 eur.
Fotovoltaická elektráreň na škole I. Bukovčana 3 už vyrába elektrickú
energiu pre školu. Na škole P. Horova sme vymenili všetky staré ventily
na radiátoroch za nové termostatické, čo nám prinesie úspory na
vykurovaní. Novú autobusovú zastávku máme na Kremencovej.
Náš cyklomost získal cenu ministra dopravy a rekonštrukcia Vily
Košťálovej ocenenie za príkladnú obnovu. Máme nový informačný systém,
jeden z najmodernejších na Slovensku.
Obrovské množstvo zelene sme nasadili na školách I. Bukovčana, P.
Horova, pri cyklomoste, v športovom areáli pri tenisových kurtoch.
Podarilo sa nám opraviť ďalšie poškodené strechy na školách a škôlkach.
Práce na územnom pláne centra našej mestskej časti sú vo finále, to je
tiež projekt, na ktorý sme čakali 20 rokov. Súbežne pokračujú práce na
územnom pláne zóny Kolónia a takto postupne plánujeme spraviť celú
Devínsku. Nové okná máme na klube dôchodcov a aj v Istracentre. Dlhé
roky sme čakali aj na nové vetranie v Istracentre a už je realitou.
Opravy sa v lete dočkal aj pamätník M. R. Štefánika na Kolónii. Myslím,
že darčekov pod vianočný stromček dostala naša mestská časť tento rok
viac ako dosť.
Čo plánujeme na budúci rok? O múzeu starej Devínskej na Istrijskej ulici
som už písal, plánujeme rekonštrukciu terasy M. Marečka v hodnote viac
ako 200 000 eur. Na škole P. Horova pripravujeme opravu rozvodov teplej
vody, ktoré sú v katastrofálnom stave a tiež rekonštrukciu toaliet. Na
škôlkach plánujeme výmenu starých ventilov na radiátoroch za nové
termostatické, čím usporíme ďalšie peniaze, ktoré škôlky budú môcť
investovať do svojho ďalšieho rozvoja. Na skvalitnenie práce Denovy
plánujeme nákup novej techniky. V marci 2014 konečne splatíme úver za
nákup predraženého areálu Textilanky. Každoročne to náš rozpočet
zaťažovalo sumou 100 000 eur. Takto nezmyselne hospodárilo bývalé
vedenie našej mestskej časti. Suma 15 000 eur je navrhnutá na ďalšie
rozširovanie detských ihrísk, 20 000 eur je v novom rozpočte vyčlenených
na rekonštrukciu zastávok MHD, ktoré sú v zlom stave. Peniaze sme našli
aj na budovanie ďalších parkovacích miest na sídlisku. Ďalším veľkým
projektom, ktorý rozbiehame, je vybudovanie kúpaliska. No a to
najdôležitejšie nakoniec.
Rokovania o kúpe pozemku na centrálne námestie našej mestskej časti sú
už takmer vo finále a keď všetko dobre pôjde, už o pár mesiacov môžeme
mať vhodný pozemok a môžeme začať práce na jeho budovaní. Odkiaľ na to
zoberieme peniaze? Nepotrebujeme žiadne zbytočné úvery, za posledné roky
sme si ich nagazdovali dostatok financií. Niekoľko krát som počul
výčitku, že realizujeme projekty za peniaze, ktoré nám nechali naši
predchodcovia. Ani to nie je pravda, lebo v čase môjho nástupu do
funkcie bolo na účtoch mestskej časti niečo viac ako milión eur a dnes
je to suma prevyšujúca dva milióny eur, teda dvojnásobok. A koľko sme za
posledné 3 roky preinvestovali, to je vidieť všade okolo nás.
Nakoniec by som rád zhodnotil tých 1095 dní na starostovskej stoličke.
Nedávno sa ma jedna známa spýtala, odkiaľ beriem energiu, stále ma vidí
usmiateho pri množstve práce, ktorú mám. Chvíľu som uvažoval, ako jej
vysvetliť moju skutočnú motiváciu, lebo som sa bál, že na prvé počutie
to bude znieť bláznivo. Jednoducho ma robí šťastným, keď môžem pomáhať
druhým a keď sa darí realizovať projekty, ktoré zlepšujú život v
Devínskej. Občas mi kolegovia na úrade hovoria, aby som sa zastavil,
lebo tej práce je toľko, že nevedia, čo skôr. Priznám sa, aj ja cítim,
že ideme na viac ako 100 percent, no keď vidím dokončené dielo a mám v
hlave ďalší projekt, ktorý zlepší život v Devínskej, neudržím sa a
začnem ho realizovať.
Výročia sprevádzajú náš život už veľmi dlho. Priznám sa, že som mal od
malička rád históriu. Človek sa jej prostredníctvom dokázal preniesť
niekoľko storočí alebo aj tisícročí naspäť a rád som premýšľal, ako žili
naši predkovia, čo ich trápilo, z čoho mali radosť. V auguste tohto roku
uplynulo 165 rokov od vybudovania železnice, ktorá spojila Bratislavu s
Viedňou. Prechádzala Devínskou Novou Vsou a od základu zmenila jej
fungovanie. Dovtedy sme boli malou ospalou dedinkou pri Bratislave, z
ktorej sa za pár desaťročí stalo doslova priemyselné centrum. V roku
1870 tu vznikla tehelňa, vápenka, v roku 1886 bola splavnená Morava.
Nedávno som sa od svojho priateľa, úžasného človeka a vynikajúceho
historika J. Klačku dozvedel, a, že pri budovaní tejto železnice zomrelo
len na území našej mestskej časti 114 ľudí, z toho bola 8 obyvateľov
Devínskej Novej Vsi. Keď si predstavíme, koľko tisícov kubíkov zeminy
bolo treba premiestniť, aby táto železnica mohla vzniknúť, uvedomíme si,
čo všetko naši predkovia museli zvládnuť bez techniky, ako ju poznáme
teraz. Nehovoriac o tom, že zásadne zmenila jej výzor. Časť Grby, tam
kde je dnes sídlisko Kostolné sa doslova presunula, aby mohol vzniknúť
násyp pod železnicou. V zime pracovalo na tejto stavbe 2000 robotníkov a
500 povozov, v lete až 10.000 robotníkov. Často chodíme okolo nej bez
toho, aby sme si to uvedomili. Aj náš cintorín tak ako ho dnes poznáme
vznikol preto, lebo už nebolo kam pochovávať ľudí, nakoľko dovtedy sa
pochovávalo len okolo samotného kostola. Pre mňa je toto výročie osobné
tým, že môj starý otec jazdil na tejto trati ako rušňovodič. Babka mi
ako malému chlapcovi rozprávala, ako ho chodila na kraj Grby vyzerať a
ako mu spolu so svojimi dcérami kývali.
V novembri si pripomenieme trojsté výročie samostatnej farnosti v
Devínskej Novej Vsi. S úctou a vďakou si pripomíname vyše tri desiatky
farárov, ktorí svojim poslaním, radou i vypočutím pomáhali uniesť a žiť
všetko, čo doba priniesla. A doba to nebola rozhodne ľahká. Naši
predkovia prežili mnohé povstania, 2 svetové vojny a mnoho ťažkých
chvíľ, ktoré si v dnešnej dobe nevieme už ani len predstaviť. Na tomto
mieste by som našim predkom rád poďakoval za to, že aj v najťažších
chvíľach sa nevzdávali a vybojovali pre nás to, čo dnes berieme ako
samozrejmosť. Zachovali pre nás vieru, jazyk, identitu. Naša farnosť je
v spoločnosti stále vnímaná ako centrum duchovnosti a spirituality.
Každý Novovešťan pozná zvuk zvonov kostola, príležitostne navštívi
cintorín, počas sviatkov sa na chvíľu zastaví a zamyslí nad vecami,
ktoré nás presahujú. Prajem našej farnosti a nám všetkým do ďalšej
tristoročnice mnoho krásnych spoločných chvíľ naplnených kresťanskou
láskou a mnoho síl v napĺňaní Kristovho evanjelia. Často počúvam ponosy
a sťažnosti na to, akú žijeme ťažkú dobu a ako je všetko zlé. Keď si ale
predstavíme, ako žili naši predkovia pred sto, dvesto, tristo rokmi
uvedomíme si, že tie naše „problémy“ sú voči starostiam našich predkov
väčšinou len malichernosti.
Bilancovanie, alebo ako je ďaleko od slov k činom
Stáva sa už pomaly dobrým zvykom, hoci trochu
netradičným, že v septembri bilancujeme to, čo sa podarilo spraviť za
ostatných niekoľko mesiacov. Hoci bol čas dovoleniek a prázdnin, život v
našej mestskej časti sa nezastavil, skôr naopak. Minulý rok sme sa o takomto
čase tešili z nášho nového cyklomostu, ktorý sa okamžite stal dominantou
našej mestskej časti. Tento rok sa budeme tešiť z menších projektov, no pre
nás budú určite rovnako dôležité. Po dlhých rokoch čakania a prázdnych
sľubov sme konečne začali revitalizovať Istrijskú ulicu. Aj o rekonštrukcii
futbalových šatní sa doteraz len 20 rokov rozprávalo a zrazu sú realitou.
Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým pracovníkom Miestneho úradu,
ktorí na týchto projektoch pracovali. Odviedli obrovský kus práce, za čo im
patrí naše poďakovanie. Pre mňa je symbolické, že oba tieto projekty začali
súčasne. Sú symbolom krajšej a lepšej Devínskej, o ktorej sme doteraz len
snívali a o ktorej som hovoril pred troma rokmi v predvolebnej kampani. Ale
nielen veľkými projektami žila naša mestská časť. Som veľmi šťastný, že po
rokoch neistoty dostali svoje nové priestory aj naši hasiči. Deti na školách
I. Bukovčana 1 a 3 nájdu po prázdninách v škole vynovené toalety. Na
sídlisku pribudli ďalšie miesta na parkovanie. Podarilo sa nám získať grant
vo výške 7 000 eur na vybudovanie malej fotovoltaickej elektrárne na streche
školy I. Bukovčana 3. Vďaka tomuto projektu ušetríme peniaze na elektrickú
energiu na škole. Na škole P. Horova sme vymenili všetky staré ventily na
radiátoroch za nové termostatické, čo nám prinesie úspory na vykurovaní.
Naše nové hokejbalové ihrisko na Vápencovej ulici navštevuje čoraz viac
návštevníkov a aj nedávny hokejbalový turnaj ukázal, že vybudovanie tohto
ihriska bol krok dobrým smerom a po dlhých rokoch čakania sa dočkali aj naši
hokejbalisti. Pevne verím, že Devínska Nová Ves sa opäť stane baštou
hokejbalu v Bratislave. Odborne sme ošetrili množstvo zelene na sídlisku a
na jeseň plánujeme ďalšiu výsadbu stromov a kríkov. Podarilo sa nám praviť
ďalšie poškodené strechy na školách a škôlkach. Rozbehli sa práce na územnom
pláne centra našej mestskej časti ide o ďalší projekt, o ktorom sa doteraz
len rozprávalo. Podarilo sa nám vynoviť Klub dôchodcov vďaka novým oknám a
ďalším stavebným úpravám sa naši seniori cítia vo svojom klube príjemnejšie.
Nové okná pribudli aj do Istracentra. Opravy sa v lete dočkal aj pamätník M.
R. Štefánika na Kolónii a už sa za neho nemusíme hanbiť, ale nás
reprezentuje. Som veľmi šťastný, že sa podarilo rozbehnúť projekt spásania
lúk na Devínskej Kobyle stádom kôz. A ešte krátko k tomu, ako me hospodárili
za minulý rok skončili sme s prebytkom viac ako 530 000 eur, a k tomu sme
minulý rok investovali státisíce eur do rozvoja našej mestskej časti. Často
sa ma ľudia pýtajú, ako je to možné, že zrazu sú na všetko peniaze a robí sa
všetko to, o čom sa 20 rokov len rozprávalo. S úsmevom a trochu aj so
smútkom im odpovedám, že stačí len prestať rozprávať, začať poriadne
pracovať a nemíňať peniaze na nezmysly. A nakoniec si neodpustím prekvapenie
pre mládež aj dospelých chystáme na sídlisku na zimu prírodné klzisko.
Musím sa priznať, že za posledných 2,5 roka, odkedy som starostom, som
absolvoval stovky stretnutí. Za ostatné obdobie mi najviac v pamäti a aj
v srdci utkveli tri stretnutia, s ktorými by som sa rád s vami podelil.
Tým prvým bolo moje stretnutie s rakúskym prezidentom Dr. Heinzom
Fischerom na zámku Schlosshof. Asi mesiac pred týmto stretnutím som
dostal oficiálny list zo zámku Schlosshof, v ktorom ma pozývajú na
stretnutie s rakúskym prezidentom v rámci Záhradných dní na Schlosshofe.
Veľmi ma to potešilo a s radosťou som toto pozvanie prijal. Skutočnosť
však predčila všetky moje očakávania. Stretol som sa s príjemným,
inteligentným a bezprostredným človekom, ktorý sa na nič nehral. Nikde
okolo neho žiadna početná ochranka, žiadna kolóna sprievodných vozidiel,
žiadna luxusná limuzína. Spolu s jeho milou manželkou, starostom
Engelhartstettenu Andreasom Zabadalom a riaditeľkou zámku Schlosshof
Barbarou Goess sme absolvovali príjemnú prechádzku po našom novom
cyklomoste. Dokonca, pán prezident Fischer na chvíľu navštívil aj naše
Slovensko, keď sme spolu prekročili štátnu hranicu na cyklomoste. Ako
svedectvo prikladám fotografiu.
Ďalšie zo stretnutí, ktoré na mňa zanechali dojem, sa odohralo na XX.
ročníku Festivalu slovenskej národnej piesne. Myslím, že väčšina
účastníkov tohto ročníka, ktorý sa konal u nás iba nedávno, sa zhodla na
tom, že to bol jeden z najlepších ročníkov v jeho histórii. Mojím
najkrajším zážitkom na tomto festivale bolo stretnutie s pani Darinou
Laščiakovou. Očarila ma svojou prirodzenosťou, krásnym hlasom a životnou
múdrosťou. Pri osobnom rozhovore na mňa veľmi zapôsobili jej slová o
tom, ako by sme mali konať dobro a rozdávať lásku. Dovoľte mi, aby som
na tomto mieste poďakoval všetkým organizátorom tejto krásnej akcie.
Ostatným z mojich príjemných stretnutí bola oslava Medzinárodného dňa
detí, ktorá sa tradične konala na Základnej umeleckej škole na
Istrijskej ulici. Spolu s našimi deťmi sme tam strávili krásne
popoludnie, stretli sme priateľov, známych. Deti mali pripravených toľko
atrakcií, že ich snáď ani všetky nemohli stihnúť. Preto moje veľké
poďakovanie patrí všetkým, ktorí spoločne pre naše deti pripravili túto
oslavu. A čo mali všetky tieto tri stretnutia spoločné? Poznanie, že je
nádherným pocitom môcť stretnúť ČLOVEKA.
Prečo to ešte nie je hotové?
Je otázka, ktorú často dostávam a poviem vám pravdu, odpovedá sa na ňu
ťažko. Mnohým sa ťažko vysvetľuje, že po dlhých rokoch takmer
ničnerobenia sa ťažko dá spraviť všetko naraz a čarovný prútik v
samospráve nemáme. Je to ako s tou charakteristikou pesimistu a
optimistu, pri porovnávaní pohára, ktorý je do polovice naplnený vodou.
Pesimista vám povie, že je poloprázdny a optimista že je poloplný. Ja
som optimista a vidím, že sa podarilo spraviť mnoho, no určite je dosť
takých, ktorý povedia, že sa toho v Devínskej za posledné roky veľa
nespravilo. Som však aj realista, ktorý vidí, že je ešte mnoho vecí,
ktoré ešte nie sú spravené.
Najlepším príkladom je asi terasa na ul. M. Marečka, ktorá je v
katastrofálnom stave napriek tomu, že bola v minulosti dvakrát
rekonštruovaná a stálo to mnoho peňazí s takmer žiadnym výsledkom. Ide o
naozaj vážny problém a priznám sa, že v súčasnosti nemáme ešte úplne
jasno, ako terasu opraviť.
Túto jar nám všetkým pravidelne dvíhali adrenalín neopravené výtlky na
našich cestách. Na tomto mieste by som rád zjednodušene vysvetlil
rozdelenie starostlivosti o cesty v našej mestskej časti. Tie cesty, po
ktorých jazdí MHD sú v správe magistrátu a tie ostatné sú naše. Tie naše
boli opravené hneď po tom, ako sa stratil posledný sneh a tie
magistrátne nie sú opravené doteraz. Volali sme kompetentným pracovníkom
na magistráte mnoho krát, výsledok vidíte na našich cestách.
Veľmi ma teší, že sa nám v spolupráci s bratislavským ochranárskym
združením podarilo osadiť obydlia pre dážďovníkov, ktoré nájdete na
budove bývalej kotolne na Hradištnej ulici a na škole I. Bukovčana 1. Aj
takýmto spôsobom chceme prírodu vrátiť späť do nášho prostredia a hlavne
chceme naše životné prostredie zlepšiť, veď tieto vtáky požierajú hmyz a
komáre.
Žiadame grant z projektu Živá energia vo výške 7000 eur, vďaka ktorému
by sme nainštalovali fotovoltaické články na školu I. Bukovčana, čím by
sme prispeli k skvalitneniu nášho životného prostredia tým, že budeme
el. energiu vyrábať ekologickým spôsobom a tiež by sme ušetrili na
faktúrach za elektrickú energiu. Na škole I. Bukovčana 1 sme vymenili v
celej škole nové svietidlá, ktoré takisto znížia náklady na elektrickú
energiu.
Je mnoho vecí, ktoré sú na prvý pohľad nepopulárne, no treba ich
spraviť, lebo ak by sme nekonali, v budúcnosti by prišlo k veľkým
škodám. Dobrým príkladom je búranie požiarnej zbrojnice na Istrijskej
ulici, ktorá bola v dezolátnom stave a stála na cudzom pozemku. Niektorí
občania mi v čase búrania hovorili, že by sme ju mali zachovať, no
nepovedali mi ako a hlavne za čo. Myslím, že s odstupom času sa väčšina
z nás zhodne na tom, že po jej zbúraní je Istrijská ulica krajšia.
Ďalším krokom, ktorý na prvý pohľad vyzeral nepopulárne, bolo zbúranie
pekárne oproti múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku. Skúsme sa pozrieť
trochu do budúcnosti a predstavme si, čo by sme v tomto priestore mohli
mať o rok. Ja vidím v okolí múzea krásny priestor, v ktorom sa bude dať
posedieť v príjemnom prostredí. Na mieste schátralej budovy Furmanky
vidím rozšírenie múzea, v ktorom nájdeme predmety z našej minulosti.
Nechcem vás veľmi zaťažovať so svojimi problémami, no jedným z
najväčších sú verejné obstarávania. Pri každom obstarávaní každá
samospráva doslova tŕpne, aby sa neprihlásili firmy s nepoctivými
úmyslami, ktoré dávajú nízke ceny, ktoré potom nedodržia. Samospráva sa
potom dostane do problémov, projekty sa nezrealizujú a stavby ostanú
rozostavané.
Veľmi nám v samospráve zväzuje ruky stav a kvalita našich zákonov a
často k nám prichádzajú občania so svojimi požiadavkami a my im musíme s
ľútosťou oznámiť, že nám zákony neumožňujú urobiť to, čo po nás
požadujú.
Pribúda nám zelene, za posledné 2 roky sme nasadili stovky stromov,
ktoré treba polievať, čo nás stojí tisíce eur, ale výsledok stojí za to,
Devínska sa na mnohých miestach zazelenala a skrásnela.
Vynovili sme naše reprezentačné priestory – izolácie vo vile Košťálová
boli v zlom stave a skôr nám robili hanbu ako reprezentovali. Výsledok
prekvapil aj mňa a som šťastný, že už sa pri sobášení nemusím hanbiť za
našu sobášnu sieň.
Pripravujeme opravu pamätníka M. R. Štefánika, ktorý je v zlom stave –
náter, ktorý sa realizoval pred niekoľkými rokmi bol spravený nevhodne,
odlupuje sa a pamätník vyzerá zle.
Verte mi, že robíme takmer maximum možného. Musím sa priznať, že trochu
mi chýba aktivita samotných občanov, uvítam zmysluplné aktivity a rád
ich podporím.
V poslednom období sa veľmi často stretávam s otázkami na fungovanie
nášho stavebného úradu a počúvam skreslené informácie o jeho fungovaní.
Myslím, že nastal čas niektoré veci vysvetliť a uviesť na pravú mieru.
Ako mestská časť sme síce stavebným úradom, ale je potrebné uviesť, že v
prípade stavebného úradu ide o tzv. prenesený výkon štátnej správy,
ktorý nám bol zverený v roku 2003 tak ako aj ostatným územným jednotkám
samosprávy na Slovensku. Činnosť stavebného úradu presne upravuje
stavebný zákon a vykonávacia vyhláška. Ide najmä o vydávanie rozhodnutí
po zrealizovaných konaniach za účasti dotknutých orgánov, t.j.
stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, rozhodnutia o odstránení
stavby prípadne dodatočného stavebného povolenia. Právne predpisy presne
vymedzujú, aké doklady musí stavebník predložiť, aby jeho žiadosť mohla
byť vybavená pozitívne, t.j. napríklad vydaným stavebným povolením či
iným rozhodnutím, o ktorého vydanie žiada. Ide o množstvo stanovísk a
vyjadrení špecializovaných orgánov štátnej správy, ktoré posudzujú
napríklad dopady stavby na životné prostredie, dopad stavby na statickú
a dynamickú dopravu v jej okolí, súlad stavby s územným plánom hlavného
mesta či posudzovanie navrhovaných riešení z hľadiska požiarnej
bezpečnosti. Často počúvam sťažnosti na to, že na vydanie stavebného
povolenia stavebný úrad vyžaduje množstvo dokladov a potvrdení a že tým
ľudí „šikanuje“. Je to však spôsobené jestvujúcimi zákonmi, ktoré nie je
v silách samosprávy zmeniť.
Ak žiadateľ splní všetky požadované zákonné podmienky a predloží
súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, stavebný úrad je povinný v
zákonnej lehote takejto žiadosti vyhovieť. Ak stavebný úrad bez
zákonného dôvodu takejto žiadosti nevyhovie, rozhodnutie nevydá prípadne
žiadosť bez zákonného dôvodu zamietne, jedná sa o porušenie príslušných
právnych predpisov, ktoré vymedzujú právomoc a pôsobnosť mestskej časti
ako stavebného úradu. Stavebné povolenie je z hľadiska svojho druhu
prísne formálnym rozhodnutím, ktorým sa zakladajú subjektívne práva,
obdobne je tomu napríklad aj v prípade priznania starobného dôchodku.
Každému občanovi prináleží starobný dôchodok, pokiaľ splní všetky
podstatné zákonné náležitosti, resp. ak o jeho vyplácanie požiada a
pripojí ku svojej žiadosti všetky potrebné doklady. Orgán, ktorý
rozhoduje o priznaní starobného dôchodku rovnako nie je oprávnený bez
udania zákonného dôvodu nepriznať nárok žiadateľovi, alebo bez udania
dôvodu nerozhodnúť o priznaní nároku na starobný dôchodok.
Každý z nás sa bežne ocitne v životnej situácii, pri ktorej dochádza k
vydaniu rozhodnutia, ako výsledku správneho konania, prípadne správneho
konania osobitného druhu a to, či už ako potenciálny starobný dôchodca
či stavebník. Niekedy býva výsledkom konania správneho orgánu aj vydanie
tzv. pozitívneho rozhodnutia, ktorým sa občanovi ako účastníkovi v plnom
rozsahu vyhovie po splnení všetkých potrebných zákonných podmienok zo
strany účastníka. S takýmto tzv. pozitívnym rozhodnutím bez písomnej
formy a predpísaných obsahových náležitostí sa stretol každý z nás,
ktorý riadi motorové vozidlo (udelenie vodičského oprávnenia). Bolo by
ťažko pre nás predstaviteľné, ak by nám po úspešnom absolvovaní kurzu v
autoškole bolo oznámené, že napriek skutočnosti, že sme zákonné
podmienky splnili, nám vodičské oprávnenie bezdôvodne nebude vydané.
Tu je tiež potrebné uviesť, že v prípade stavebného úradu sedí starosta
„na dvoch stoličkách“. Na jednej strane je starostom mestskej časti a
všetkých jej občanov a háji ich záujmy, na strane druhej je čelným
predstaviteľom stavebného úradu a rozhoduje v zmysle stavebného zákona a
príslušných predpisov. A tak sa niekedy dostáva do pozície, že ako
starosta nesúhlasí s určitým druhom výstavby, no ako šéf stavebného
úradu ju povolí, nakoľko je v súlade s všetkými príslušnými zákonmi.
V prípade, ak stavebník poruší zákon a chce svoju stavbu dodatočne
legalizovať, má na to zákonné právo a je na to príslušný postup, ktorým
sa to riadi.
Snahou mestskej časti je tiež kontrola stavebnej činnosti na jej území,
v čom nám pomáhajú aj občania s podnetmi, ktoré sú následne preverené
odborne spôsobilými pracovníkmi stavebného úradu. Je však potrebné
zdôrazniť, že priestupkové konanie, ktorého predmetom je prerokovanie
správneho deliktu ako aj samotné konanie o odstránení stavby poskytuje
práve osobe porušujúcej zákon priestor pre uplatnenie jej práv a mestská
časť je povinná pre uplatnenie týchto práv vytvoriť nedisciplinovanému
stavebníkovi dostatočný priestor.
Projekt Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy
MČ Bratislava – Devínska Nová Ves spolu s Magistrátom hlavného mesta SR
Bratislavy – ako hlavným partnerom projektu podala v máji 2012 spolu s
ostatnými 15 mestskými časťami Žiadosť o nenávratný finančný príspevok
Programu Operačný program Bratislavský kraj /OPBK/ projektu
„Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy“. Celkové náklady
projektu predstavujú sumu 4 211 000,00 €, pričom pokladnicu našej
mestskej časti by tento projekt mal stáť cca 3500 €.Projekt bude
financovaný z EÚ fondov , spolu s EFRR/ Európsky fond regionálneho
rozvoja/, z ktorého je spolufinancovaný program OPBK. V rámci
intervencie EÚ projekt predstavuje „Investíciu do Vašej budúcnosti“.
Dôvody, ktoré nás viedli zúčastniť sa tohto projektu sú veľmi
jednoduché: je to snaha priblížiť všetkým občanom našej mestskej časti
služby samosprávy a snaha skvalitniť tieto služby. Služby budú za pomoci
vytvoreného Integrovaného informačného systému mesta Bratislavy
sprístupnené občanom a podnikateľom mesta. Zavedené e-služby budú v
súlade s konceptom e-služieb poskytovaných štátnou správou.
Vytvorenie jednotného centrálneho riešenia pre úrady bratislavskej
samosprávy je ďalším cieľom projektu. To prinesie celkové zvýšenie
komfortu pri komunikácii medzi mestom a užívateľmi služieb a efektívnu
integráciu s ďalšími riešeniami eGovernmentu. Po úspešnom zavŕšení
projektu bude možné zavádzanie ďalších e-služieb, ktoré neboli súčasťou
projektu.Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy je súčasťou
informatizácie spoločnosti a budovania eGovernmentu na Slovensku.
Realizáciou projektu dôjde k zlepšeniu úrovne poskytovania služieb v
rámci elektronickej verejnej správy. To povedie k zvýšeniu využívania
internetu pri komunikácii so samosprávou a zníženiu administratívneho
zaťaženia občanov a podnikateľov. Odbúra to nutnosť osobnej návštevy
úradu v prípade potreby vybavenia žiadostí, dokladov alebo konkrétnej
agendy, čím dôjde k zníženiu času stráveného vybavovaním a zvýši sa aj
kvalita poskytovaných služieb. Realizovaním aktivít projektu chceme
dosiahnuť nasledovné:
- zabezpečiť zvýšenie spokojnosti občanov, podnikateľov a ostatnej
verejnosti s verejnou správou,
- umožniť všetkým skupinám obyvateľov využívať možnosti eGovernmentu,
- výrazne znížiť administratívne zaťaženie občanov a podnikateľských
subjektov pri vybavovaní záležitostí na úradoch
- zvýšiť transparentnosť úradných procesov a skrátiť čas vybavovania
úradných agend,
- zabezpečiť elektronizáciu procesov verejnej správy,
- prepojiť existujúce registre, vytvoriť nové potrebné registre,
- zabezpečiť zvýšenie počítačovej gramotnosti zamestnancov verejnej
správy.
Prostredníctvom projektu sa zabezpečí elektronizácia 85 povinných
služieb (sú uvedené v Štúdii uskutočniteľnosti, ktorá je zverejnená na
stránkach Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka). Na
ilustráciu uvedieme niektoré: elektronické verejné obstarávanie,
informovanie o činnosti obce, informovanie o sociálnych službách v obci,
informovanie o územnom pláne, oznamovanie o vzniku, zániku alebo zmene
daňovej povinnosti k dani za psa, platenie miestnych daní, poskytovanie
informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, poskytovanie
opatrovateľskej služby, povoľovanie osobitných prevádzkových hodín,
elektronická úradná tabuľa, informovanie o uzávierke miestnych
komunikácií, poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, prenájom
nebytových priestorov obce, pripomienkovanie návrhu rozpočtu obce,
pripomienkovanie územného plánu obce, vybavovanie sťažností a podnetov.
Začiatkom marca sme dostali oznámenie o schválení žiadosti. Projekt sa
bude realizovať v rozpätí rokov 2013 – 2015.
MČ Bratislava -Devínska Nová Ves sa podarilo uspieť v ťažkej konkurencii
a získať nenávratný finančný príspevok z EÚ fondov v prioritnej osi 1.
Infraštruktúra. Opatrenie 1.1 Regenerácia sídiel – Samostatne dopytovo
orientované projekty Operačného programu Bratislavský kraj/ ďalej OPBK/.
Naša mestská časť dostala v januári 2013 z MPRV SR Rozhodnutie o
schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok, na základe výsledkov
odborného hodnotenia žiadosti a odporúčania výberovej komisie.
Projektovú žiadosť “Revitalizácia verejného priestoru jadra Istrijskej
ulice“ podala mestská časť 26.4.2012.
Zámerom tohto projektu je revitalizácia značne zdevastovanej časti
Istrijskej ulice tak, aby poskytovala primeraný životný štandard pre
obyvateľov aj návštevníkov obce a zároveň výraznou mierou prispela k
zatraktívneniu centrálnej zóny obce.
Po podpise Zmluvy o poskytnutí NFP, mestská časť pristúpi k verejnému
obstarávaniu na dodávateľa stavby. Po úspešnom ukončení VO sa začnú
práce na revitalizácii. Dúfame, že sa nám to podarí čo najskôr – v lete
tohto roku. Rekonštruovať sa budú: chodníky, spevnené plochy, odtokové
žľaby. Terén sa vyrovná tak, aby sa rešpektoval bezbariérový prístup na
verejných priestoroch. Vybuduje sa drobná architektúra, malý parčík s
detským bezbariérovým, certifikovaným ihriskom v okolí Múzea kultúry
Chorvátov na Slovensku a založia sa trávnaté plochy so stromoradím,
kríkmi a kvetinovými záhonmi. Veľký význam k lepšej priepustnosti
cestnej premávky a zvýšenia bezpečnosti pre chodcov aj motoristov bude
presunutie a vybudovanie nových zastávok MHD, ktoré sa osadia novými,
modernými prístreškami, čo taktiež napomôže k vzniku moderného
atraktívneho priestoru. V prieluke pred Múzeom kultúry Chorvátov - na
mieste asanovaného domu - bude umiestnené certifikované detské ihrisko
(certifikát kvality TŰV). Hracia zostava bude spĺňať podmienky
celoeurópskych bezpečnostných noriem. Špeciálne prispôsobené herné prvky
umožnia hru zdravým, ale aj handicapovaným deťom. Zostava bude
komponovaná tak, aby rozvíjala fyzické danosti detí, koordináciu,
sústredenosť, logiku, predstavivosť, kombinačné schopnosti a pomáhala im
oboznamovať sa so základnými fyzikálnymi zákonmi. Kvôli bezpečnosti sa
dobuduje múr, ktorý oddelí priestor v predĺžení zadnej steny múzea od
susediaceho súkromného pozemku. Projektová dokumentácia ako aj všetky
naplánované stavebné aktivity musia byť realizované v rámci oprávnených
nákladov striktne stanovených na tento projekt.
Poloha rekonštruovanej časti Istrijskej ulice voľne nadväzuje na
historickú cestu – spojnicu bývalého Rakúsko – Uhorska, ktorá bola
obnovená otvorením Cyklomostu Slobody. Tento bol vybudovaný pomocou
Programu cezhraničnej spolupráce CBC SR – AT. Súvisí so zámerom prepojiť
cyklotrasy bratislavských mestských častí – Dúbravky, Karlovej Vsi,
Devína, Devínskej Novej Vsi s Dolným Záhorím a Dolným Rakúskom. Stúpla
tak nutnosť humanizácie tejto lokality, ktorá výzorom, usporiadanosťou,
ponukou možností na oddych a služby v súčasnosti už desiatky rokov v
mnohom zaostáva.
Navrhované zmeny v rámci projektu pomôžu oživiť túto lokalitu a vytvoria
predpoklady pre estetickosť, funkčnosť a bezpečnosť smerujúcu k
zvyšujúcej sa kvalite života obyvateľov našej mestskej časti a jej
návštevníkov.
Základnou podstatou projektu je postupné vytvorenie uceleného
multifunkčného priestoru a umožnenie pozitívneho rozvoja oblasti.
*späť na obsah*
Veľká zmena
Pred dvoma rokmi, v čase vrcholiacej predvolebnej kampane do komunálnych
volieb bolo jednou z najdiskutovanejších tém 96. miesto Devínskej Novej Vsi
v rebríčku transparentnosti a otvorenosti samospráv, ktorý zostavila
Transparency International Slovensko. Hodnotili 100 samospráv, takže sme v
roku 2010 skončili úplne medzi poslednými, čo považujem za veľkú hanbu a
vizitku práce predchádzajúcej garnitúry predstaviteľov obce. Hneď po svojom
nástupe do funkcie starostu som tejto téme venoval veľkú pozornosť a zo
všetkých síl som sa snažil túto nepriaznivú situáciu zmeniť. Som rád, že po
dvoch rokoch poctivej práce sa to podarilo. Chcem verejne poďakovať všetkým
pracovníkom Miestneho úradu, ktorý sa o to zaslúžili. V hodnotení
otvorenosti samospráv, ktorá bola realizovaná koncom roka 2012 sme v
celkovom hodnotení 100 samospráv skončili na 33. mieste. Za 2 roky sme sa
posunuli o 63 miest dopredu, čo považujem za obrovský úspech. Väčší pokrok v
otvorenosti sa podaril už len Smižanom, Ružomberku a Žiaru nad Hronom, takže
sme na Slovensku skončili štvrtý v rebríčku tých, ktorým sa podaril najväčší
pokrok. V rámci Bratislavy sme skončili hneď za Petržalkou, Bratislavou,
Starým mestom a Ružinovom na 5 . mieste. Poďme sa teraz pozrieť na
jednotlivé výsledky podrobnejšie. Hodnotilo sa 11 oblastí života samosprávy
prístup k informáciám, verejné obstarávanie a zabezpečovanie služieb,
rozpočet, personálna politika, etika a konflikt záujmov, územné plánovanie a
stavebný úrad, účasť verejnosti na rozhodovaní, atď..
Najlepšie hodnotenie sme získali v oblasti verejného obstarávania, keď sme
získali 100% hodnotenie, teda maximálny počet bodov a v rámci celého
Slovenska sme skončili na 2. mieste! V tejto oblasti sme aj dosiahli
najväčší pokrok, veď v roku 2010 sme v tejto oblasti získali len 27%
hodnotenie. V oblasti územného plánovania a stavebného úradu sme urobili
tiež obrovský skok vpred, z 10% na 80%! V oblasti rozpočtu sme poskočili z
25% na 90%. V oblasti etiky a konfliktu záujmov sme v roku 2010 získali 0% a
za 2 roky sa nám to podarilo zlepšiť na 35%. Myslím, že nič necharakterizuje
lepšie posledné 2 roky života našej samosprávy ako tento obrovský skok v
transparentnosti. Nazval by som ich 2 roky zmeny. Takýto obrovský skok sme
spravili aj v iných oblastiach nášho komunálneho života a som veľmi rád, že
sa v našej Devínskej už nerobia také nezmysly, ako bolo napríklad zbúranie
plota okolo školy I. Bukovčana 1 a snaha o vytvorenie kruhového objazdu pred
školou. Stálo nás to tisíce eur a výsledkom bolo fiasko. A plot sme museli
urobiť naspäť kvôli bezpečnosti našich detí. Som veľmi rád, že už v našom
zastupiteľstve nie sú také poslankyne a poslanci, ktorí takéto nezmysly
vymýšľali a ešte si ich nechali dobre zaplatiť. Som rád, že posledné 2 roky
míňame peniaze na zmysluplné projekty, ktoré zlepšujú život všetkých občanov
Devínskej Novej Vsi. Teší ma, že sme úspešní v získavaní dotácií a grantov –
vďaka nim sme mohli opraviť strechu na škole I. Bukovčana 3, máme opravený
miestny rozhlas, dostali sme dotáciu na nový kamerový systém, ktorý chráni
našu bezpečnosť a tiež sme za peniaze európskej únie vybudovali záchytné
parkovisko pri vstupe do Devínskej. Som šťastný, že aj v roku 2012 sme
výborne hospodárili a výsledkom je slušný prebytok rozpočtu, ktorý môžeme
použiť na zmysluplné rozvojové projekty v prospech všetkých občanov
Devínskej Novej Vsi.
*späť na obsah*
O politike, pravde, lži
a Devínskej
Vážení spoluobčania, pôvodne som vás v tomto príspevku chcel informovať
o činnosti samosprávy mestskej časti v tomto roku a zaželať vám
požehnané Vianoce a všetko najlepšie v roku 2013, určité okolnosti ma
však prinútili trochu ho rozšíriť.
Len nedávno sme si pripomenuli výročie nežnej revolúcie. Spomínali sme
na čas, keď sa naša krajina menila z totalitnej na demokratickú a všetci
sme očakávali krajšie zajtrajšky. Je veľká škoda, že v mnohých
oblastiach sme sa ich nedočkali. Mám pocit, že žijeme vo veľmi zvláštnej
a pokrútenej dobe. V dobe úpadku morálnych hodnôt. V dobe, kde ľudia po
ktorých ostal neporiadok a spúšť, sú vyhlasovaní za osobnosti. Je
tragické vidieť, že dnes majú pravdu tí, ktorí najviac kričia, že lož sa
vydáva za pravdu. Som smutný z toho, že žijeme dobu, keď o vás novinári
dokážu napísať lži a polopravdy, len aby vás na niekoho objednávku
zdiskreditovali. Z vinníka dokážu šmahom ruky spraviť obeť a z obete
vinníka len preto, lebo sa im to hodí. Nehľadia na etiku a morálku,
novinársku česť. A brániť sa je takmer nemožné. Sľubovali sme si, že
pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Bojím sa, že sa nám to
nepodarilo. Nemyslel som si, že sa od ideálov nežnej revolúcie dokážeme
až tak vzdialiť. Za posledné dva roky som o sebe počul také neuveriteľné
množstvo klamstiev, že sa mi až nechce veriť, že to niekto dokáže
vymýšľať. Napríklad o tom, ako som počas starostovania rýchlo splatil
hypotéku a kúpil ďalšiu nehnuteľnosť. Škoda len, že tí, čo to vymýšľali
zabudli na to, že pred mojím nástupom do funkcie som mal hypotéku dávno
splatenú a peniaze na nehnuteľnosť sme mali z predaja rodičovského domu
na Pieskovcovej ulici, ktorí sme predávali tiež pred mojím nástupom do
funkcie. Mám sa hanbiť za to, že som dlhé roky tvrdo drel a každú
ušetrenú korunu investoval? Dom v ktorom bývam, som postavil spolu so
svojím bratom vlastnými rukami a väčšinu prác na dome sme urobili len my
dvaja. Záujemcom rád poskytnem desiatky fotografií zo stavby. Takisto
som sa o sebe, z rečí, dozvedel, že mi záleží len na rodine a kašlem na
Devínsku. Priznám sa, rodina je pre mňa priorita, mám dve malé deti a sú
tým najdôležitejším v mojom živote. Považujem to za úplne normálne. A na
Devínsku nekašlem. Narodil som sa tu, vyrástol, prežil krásne chvíle a
zo srdca ju milujem. Považujem ju za najkrajšie miesto na svete a
precestoval som toho dosť, takže mám s čím porovnávať. Tiež som o sebe
počul, že len míňam peniaze, ktoré som našiel v obecnej kase pri
nástupe. Je to ďalší nezmysel. Na konci roku 2011 sme mali na účtoch
viac peňazí ako na konci roku 2010 a to sme v roku 2011 realizovali
množstvo investičných akcií. Hospodárenie našej mestskej časti za
posledné 2 roky považujem za vynikajúce, myslím, že množstvo
zrealizovaných projektov hovorí samo za seba.
Nie som zástancom toho, aby sa neúctivo hovorilo o tých, čo tu boli pred
nami, ale cítim, že prišiel čas povedať pravdu o určitých veciach a
pripomenúť fakty. Musím sa priznať, že po mojom nástupe do funkcie som
býval často v šoku. V šoku z toho, v akom stave som našiel určité veci
na úrade. Kamkoľvek som sa pohol, narážal som na problémy, ktoré sa dlhé
roky neriešili. Najzúfalejší bol stav na oddelení správy majetku, dodnes
sa nám nepodarilo vyriešiť doslova chaos, ktorý zostal po bývalých
zamestnancoch. Neprial by som vám vidieť agendu evidencie obyvateľstva,
požiarnej a civilnej ochrany. V čase môjho nástupu sa s každým prevodom
finančných prostriedkov išlo osobne do banky a poplatky za vedenie
jedného účtu boli vyššie ako 250 eur mesačne. Našiel som dokonca účet,
na ktorom bola slušná suma peňazí a každý mesiac banka strhla mestskej
časti poplatok za vedenie účtu namiesto toho, aby naše spoločné peniaze
zarábali na úrokoch. Tých vecí je oveľa viac a ročne nás stáli tisíce
eur. Dlhé roky sme platili daň z motorových vozidiel, hoci sme nemuseli.
Len nedávno nám za túto zaplatenú daň vrátili viac ako 13 000 eur. Za
najväčší nezmysel a doslova podraz na občanoch považujem predražený
nákup areálu Textilanky za viac ako 900 000 eur. Každoročne nás stojí
splácanie úveru za tento areál viac ako 100 000 eur. Viete si
predstaviť, čo všetko sme mohli za tieto peniaze urobiť? Ako posledný
príklad uvediem porovnanie darov za roky 2009 až 2012. Za roky 2009 a
2010, teda pred mojím nástupom do funkcie dostala mestská časť na daroch
necelých 11 000 eur. Za roky 2011 a 2012 sme na daroch dostali takmer
120 000 eur, teda desaťkrát viac! Myslím, že toto nepotrebuje žiadny
komentár.
Moje poďakovanie patrí poslancom, ktorí schvaľovali dôležité dokumenty,
ktoré posúvali našu mestskú časť dopredu. Ďakujem poslaneckému klubu
SDKÚ – DS a SaS a nezávislým poslancom MUDr. Baumannovej a Mgr. Krugovi.
Bez ich podpory by sme nemali schválené rozpočty, a nemohli by sa
realizovať všetky aktivity našej mestskej časti. Tie najdôležitejšie by
som teraz rád spomenul.
Som veľmi šťastný, že sa nám podarilo dotiahnuť do úspešného konca
projekt kamerového systému a o našu bezpečnosť sa stará 12 kamier
napojených na centrálny dispečing mestskej polície, takže v prípade
narušenia verejného poriadku tu vie byť hliadka do niekoľkých minút.
Máme vymenené okná na našich školách v hodnote 370 000 eur. Máme
cyklomost Slobody k naším susedom do rakúska. Podarilo sa nám vyriešiť
dlhoročný dopravný problém pri pošte a zdravotnom stredisku na ul. P.
Horova. Okolie múzea kultúry Chorvátov na Slovensku na Istrijskej ulici
už nie je hanbou Devínskej. Pred pár dňami som podpísal zmluvu na
dodanie územného plánu zóny centra Devínskej. Je to veľmi dôležitý
dokument, ktorý nám chýba v Devinskej už takmer 20 rokov. Onedlho budeme
mať vymenené okná na našom viacúčelovom zariadení na ul. Š. Králika 1.
Opravili sme historickú budovu Mýtnice, ktorá už roky mala poškodenú
izoláciu a chátrala. Máme hotové záchytné parkovisko pri vstupe do
Devínskej od Devína. Stále vytvárame nové miesta na parkovanie. Každú
jar a jeseň pribúdajú v našej mestskej časti desiatky nových stromov.
Dokončujeme nové hokejbalové ihrisko. Ihriská pre väčšie deti na
sídlisku Podhorské už nie sú našou hanbou, ale spoločne s deťmi sme ich
zrevitalizovali. Máme opravený miestny rozhlas. Za takýto zoznam aktivít
by sa nemusela hanbiť ani oveľa väčšia mestská časť Bratislavy ako sme
my. Myslím, že bez preháňania môžem povedať, že sa nám za tieto dva roky
podarilo spraviť viac ako našim predchodcom za rokov šesť. Nie som
priateľom zbytočných slov, mohol by som o každom projekte napísať
samostatný článok, ale čas strávený písaním radšej využijem na
realizáciu ďalšieho projektu, ktorý zmení našu Devínsku k lepšiemu.
Po prázdninách a dovolenkách
V čase, keď sa naším deťom skončili prázdniny, dospelým letné dovolenky
a na leto zostali skôr príjemné spomienky si dovolím priblížiť vám
aktivity mestskej časti, ktorými sa snažíme zlepšovať náš život, naše
spoločné prostredie. Nemôžem začať iným ako dokončením cyklomosta, na
ktorý sme tak dlho čakali. Myslím, že hneď po otvorení sa stal
dominantou našej mestskej časti a miestom, kde väčšina z nás radi
trávime voľné chvíle. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa o jeho vybudovanie
zaslúžili. O niekoľko dní nájdete na našej webovej stránke dokument o
histórii mostov v Devínskej Novej Vsi a dovoľte mi pri tejto
príležitosti poďakovať Dr. J. Klačkovi za jeho obrovskú a nezištnú pomoc
pri jeho vzniku. Na začiatku prázdnin sme pre deti pripravili malý
darček fit park Podhorské. Ide o 5 exteriérových posilňovacích strojov a
v spolupráci s OZ Ichtys chceme rekonštruovať jestvujúce ihriská pre
väčšie deti. Rozbehli sa práce na budovaní kamerového systému, ktorý
bude napojený na 24 hodinový dispečing mestskej polície, takže policajné
zložky budú nepretržite strážiť našu bezpečnosť prostredníctvom
dvanástich kamier. Finišujeme aj s vybudovaním záchytného parkoviska k
cyklomostu pri vstupe do Devínskej Novej Vsi od Devína. Pokračujeme vo
výsadbe zelene, a tam, kde je zeleň príliš hustá, tam sme ju odborne
preriedili. Aj vstup do Devínskej sa nám zazelenal a je krajší a
veselší. Na našich školách a škôlkach sa roztrhlo vrece s opravami –
finišuje sa s výmenou okien v hodnote 370 000 eur. Vďaka Nadácii VW sme
na škole I. Bukovčana 1 vymenili toalety a opravili šatne. Realizovali
sme výmenu nefunkčných ventilov na tejto škole, na škôlke M. Marečka 14
sme namontovali novú výmenníkovú stanicu vďaka ktorej chceme usporiť na
vykurovaní. Pomaly upravujeme okolie Múzea kultúry Chorvátov na
Slovensku. Dokončila sa 1. etapa výstavby parkovacích miest na
Opletalovej, čím sme vyriešili dlhoročný dopravný problém na tejto
ulici. Celkovo nám v Devínskej, za necelé 2 roky, pribudlo takmer 200
miest na parkovanie, čo považujem za veľký úspech. Parkovanie považujem
za jeden z najväčších a zároveň najkomplikovanejších problémov a budem
sa mu preto venovať v samostatnom článku. Už onedlho by mala byť hotová
oprava fasády budovy Mýtnice, tu budeme realizovať novú izoláciu, aby
sme zabránili ničeniu budovy. Podarilo sa nám zrekonštruovať dlhé roky
chátrajúci miestny rozhlas, ktorý napriek modernej dobe považujem za
významný komunikačný kanál na informovanie občanov. V novom klientskom
centre na Miestnom úrade vďaka novému platobnému terminálu majú občania
možnosť platiť poplatky aj platobnou kartou, snažíme sa našim občanom
vyjsť v ústrety maximálne ako sa dá. V Turistickej informačnej
kancelárii pripravili nové prospekty o našej mestskej časti v
slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku a otvorili aj novú požičovňu
bicyklov. Často odpovedám na otázky, prečo sme ešte nespravili to či
ono, alebo že sme toho spravili málo. Je toho naozaj veľa, čo treba
spraviť a súčasná doba so svojou ťažkou hospodárskou situáciou dopadá aj
na samosprávu. Napriek nepriaznivej situácii som presvedčený o tom, že
sa nám podarilo spraviť maximum možného a keď sa pozriem, čo sa podarilo
spraviť iným obciam, či mestským častiam, tak si myslím, že sa nemáme za
čo hanbiť, skôr naopak. A čo ešte treba spraviť? Je toho veľmi veľa.
Vari najväčší dlh máme voči futbalovému areálu, hlavne šatne a sprchy sú
v katastrofálnom stave a treba ich urgentne riešiť. Na to budeme
potrebovať približne 250 000 eur. Zaslúžia si to hlavne naše deti, ktoré
pravidelne vyhrávajú žiacke futbalové súťaže. Veľmi rád by som bol, keď
sa podarí, vybudovať areál voľného času, pre nás všetkých, na Delenej
ulici v okolí tenisových kurtov. Na to budeme potrebovať sumu
prevyšujúcu 100 000 eur. Takto by som mohol ešte dlho pokračovať. Treba
opraviť aj budovy vo vlastníctve mestskej časti, kde sme však limitovaní
peniazmi, ktoré v súčasnosti chýbajú všade a vyhliadky do budúcnosti sú
neisté. Veľká škoda je, že množstvo problémov sa kopilo 15 rokov až
prerástli do havarijných stavov, ktoré treba urgentne riešiť. Často si
pripadám ako požiarnik, ktorý nevie, kam skôr skočiť, lebo musí hasiť
niekoľko požiarov naraz.
Mestská časť BA – DNV sa vo februári 2012 uchádzala o dotáciu z MF SR
poskytovanú podľa výnosu z r. 2005 na „Rekonštrukciu, modernizáciu a
údržbu miestneho rozhlasu v mestskej časti Bratislava – Devínska Nová
Ves.“ Koncom apríla sme dostali dotáciu na spomínaný projekt v hodnote
10 000 eur, s minimálne 10 % spolufinancovaním. Naša MČ má zavedený
miestny rozhlas od roku 1953. Hoci bola priebežne vykonávaná jeho údržba
a postupne sa dobudovával, po toľkých rokoch a vzhľadom na mohutnú
výstavbu nových štvrtí v poslednom desaťročí, chýba v mnohých častiach
obce pokrytie signálom rozhlasu. Nejde však len o nové štvrte. Sú
miesta, kde už pôvodná sieť nie je funkčná, resp., kde jej dosah nie je
dostatočný. Rozhlas potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu, údržbu a
modernizáciu. Musíme konštatovať, že využitie rozhlasu v Mestskej časti
Bratislava – Devínska Nová Ves je dôležité nielen a bežné informovanie
občana, ale má veľký význam aj ako doplnkový miestny informačný
prostriedok z hľadiska civilnej ochrany. Preto sme s radosťou uvítali
možnosť čerpať dotáciu z MF SR. MČ BA DNV v súčasnosti pripravuje
verejné obstarávanie na dodávateľa rekonštrukcie rozhlasu. Výhodou
rozhlasu je okamžité informovanie obyvateľstva MČ Bratislava – Devínska
Nová Ves aj o vzniku mimoriadnej udalosti. Preto považujem jeho
rekonštrukciu a modernizáciu za mimoriadne dôležitú.
Dlho som uvažoval, či reagovať na ďalšie vydanie časopisu Nová Devínska.
Najprv som si povedal, že je to zbytočné, veď ľudia sami musia vidieť,
že väčšina z toho, čo je tam napísané, je nezmysel. Potom som si
uvedomil, že ľudia na politiku, či už celoštátnu alebo komunálnu nemajú
čas, lebo majú množstvo svojich problémov. Je teda mojou povinnosťou ako
starostu občanov pravdivo informovať, čo sa v našej Devínskej Novej Vsi
skutočne deje. Po prečítaní tohto časopisu som si položil otázku, čo
vlastne je tá „Naša Devínska“? Je to Devínska, v ktorej som sa narodil,
vyrástol, v ktorej my všetci žijeme a ktorú už viac ako rok ako starosta
spravujem a zo všetkých síl sa snažím posunúť dopredu a vylepšovať?
Alebo je to niekoho pokrútený obraz o Devínskej kde nič nefunguje a nové
vedenie obce nič nerobí. Som presvedčený o tom, že je to tá druhá
možnosť, že sa niekto silou mocou snaží presvedčiť občanov, že biela je
čierna, že sa za posledný rok takmer nič nespravilo. Ani stokrát
opakovaná lož sa pravdou nikdy nestane. Keď som sa pýtal poslanca
Tešoviča, o čo im ide, tak mi povedal, že sa snažia úprimne riešiť
problémy občanov. V tomto časopise som veľa riešení problémov občanov
nenašiel. Skôr je plný osočovania, poloprávd, dezinformácií. Viackrát
som pánovi poslancovi ponúkol spoluprácu, prosil som ho, aby mi poslal
návrhy riešení problémov Devínskej, no ničoho som sa nedočkal. Radšej
vydáva časopis plný osočovania urážok, zavádzania. Myslím, že toto nie
je cesta, ako zlepšiť kvalitu života v Devínskej, takto sa problémy
neriešia. Vidím to ako snahu získať zopár politických bodov za každú
cenu. Ale poďme už k jednotlivým informáciám z tohto časopisu. K téme
sporného mandátu poslanca Kruga a článku Pomsta som sa vyjadril v
minulom čísle. Čo sa týka predaja Líniového centra, vôbec nerozumiem
hystérii, ktorú okolo tejto veci tento časopis rozviruje. Líniové
centrum nepredávame, dokonca sa nám nedávno podarilo časť priestorov
prenajať chránenej dielni, takže v týchto priestoroch budú pôsobiť
ľudia, ktorí si našu pomoc zaslúžia najviac. V článku opití školáci som
sa dočítal, že poslanecký klub Devínska Inak predkladal zmenu VZN o
predaji alkoholu. To je pravda, pravda je aj to, že ho koaliční poslanci
odmietli. V článku však chýba dôvod, poriadku a schválení poslancami
zastupiteľstva sa zriaďuje služobňa mestskej polície vo viacúčelovom
centre na ulici Š. Králika. Zabudli napísať, že to bol nápad starostu.
Ešte krátko k článku o prejedaní úspor od poslankyne Hlaváčovej. Zjavne
oblasti financií vôbec nerozumie. Na konci minulého roku mala naša
mestská časť viac peňazí ako na jej začiatku a to sme na zmysluplné
projekty minuli viac ako 500 000 eur. To považujem v týchto ťažkých
hospodárskych časoch za malý zázrak a hlavne výsledok tvrdej práce
vedenia MČ a mojich kolegov. Takže realita je presne opačná ako píše. Čo
však robili s peniazmi naši predchodcovia 15 rokov, keď výsledky ich
práce veľmi nevidieť a milióny eur sú nenávratne preč, to sa nik
neopýta. Aké sú skutočné ciele tzv kritikov? Čo reálne chcú dosiahnuť
pre Devínsku a pre občanov? Zatiaľ najzreteľnejšia je snaha o
diskreditáciu oponenta, prázdne slová, falošné sľuby, žiadne skutky. To
je skutočná tvár aj občianskeho združenia Devínska inak. S čistým
svedomím si dovolím tvrdiť, že za jeden rok sa nám podarilo spraviť
viac, ako našim predchodcom za štyri roky. A to sa nechcem rozpisovať o
tom, v ako stave sme mnohé veci zdedili po svojich predchodcoch. Jedným
slovom - bola to katastrofa. Ale o tom niekedy nabudúce.
Samospráva nie je
samoderžavie - reakcia
Ako starosta Mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves musím zásadne
nesúhlasiť s článkom J. Konôpku. V krátkosti vzniknutú situáciu
vysvetlím. V roku 2011 uzatvorila mestská časť s miestnym poslancom P.
Krugom dohodu o vykonaní práce na funkciu kronikára, do ktorej bol
zvolený miestnym zastupiteľstvom. Namiesto tejto dohody však malo byť s
menovaným poslancom uzavretá zmluva o vytvorení diela podľa Autorského
zákona, pretože text kroniky je hlavne autorským dielom. Stala sa chyba.
Nemôžem ale súhlasiť so samoúčelnou hystériou, ktorú R. Tešovič a
ostatní z klubu Devínska Inak (DI) rozvírili.
Pri riadení miestnej samosprávy sa nemôžem spoľahnúť na to, čo sa
dočítam v novinách, či na internetových stránkach ako autor článku. Jemu
to môže postačovať, pretože nemá žiadnu zodpovednosť za to, čo tvrdí. Za
zlé rozhodnutie hrozí trestné stíhanie mne, nie jemu. Práve preto musím
svoje rozhodnutie oprieť o zákon, nie o pocity. Pri výkone funkcie pre
mňa nie je dôležité ako podobnú situáciu vyriešili v Sobranciach, Snine
alebo v Smižanoch. Neviem si predstaviť ako by som pred súdom alebo
políciou zdôvodňoval „veď v Snine, Sobranciach a Smižanoch to vyriešili
rovnako“.
Poslanec R. Tešovič odmieta na zastupiteľstve hlasovať, kým sa situácia
nevyjasní. Nie je mi jasné, akým spôsobom sa má situácia viac vyjasniť.
Máme čakať na stanovisko prokuratúry, hoci stanovisko prokuratúry nie je
záväzné? Alebo máme čakať, kým sa náhradník J. Žatko obráti na súd a kým
rozhodne súd? O rok, o dva, o päť rokov? A čo keď sa na súd vôbec
neobráti? Dovtedy nebudú poslanci z DI na zastupiteľstve hlasovať?
Zaujímavé. Mestská časť musí fungovať aj ďalej a na rozdiel od klubu DI
nemá súčasne vedenie samosprávy čas umelo vyrábať rôzne zástupné témy
namiesto riešenia skutočných problémov.
A teraz k veci. Zákon o obecnom zriadení vylučuje súbeh pracovného
pomeru a funkcie poslanca. Autor článku buď nevie alebo nechce vedieť,
že na rozdiel od Sobraniec, Sniny, či Smižian sa v Bratislave na
mestských poslancov a poslancov miestnych zastupiteľstiev vzťahuje
ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov (č. 357/2004 Z. z.). Ten má vyššiu právnu silu než
„obyčajné“ zákony a v článku 9 odsek 8 určuje, k zániku mandátu môže
dôjsť až rozhodnutím zastupiteľstva a to len pri opakovanom porušení
pravidiel o nezlučiteľností funkcií. Pri prvom porušení sa dá uložiť
poslancovi len peňažná pokuta (samozrejme, poslanec si musí vybrať,
ktorú činnosť chce vykonávať). Porovnávať situáciu v Sobranciach, Snine,
či Smižanoch s našou mestskou časťou je ako porovnávať jablká s
hruškami. K zániku mandátu P. Kruga preto nedošlo, uznesenia
zastupiteľstva sú platné, a prípadná peňažná pokuta za nezlučiteľnosť
bude tiež na programe dňa. Takéto stanovisko vyplýva aj z právnych
analýz, ktoré som nechal vypracovať na základe uznesenia Miestnej rady,
za ktoré hlasoval aj poslanec Tešovič a takéto je aj stanovisko
kontrolóra našej mestskej časti.
Z rokovania miestneho
zastupiteľstva
Musím sa priznať, že ako nováčika v komunálnej politike ma občas ešte
niečo prekvapí. Ale také prekvapenie, aké som zažil na rokovaní nášho
miestneho zastupiteľstva vo februári, to som nečakal. O to
najzaujímavejšie sa chcem teraz s vami podeliť. Na tomto zastupiteľstve
sme hlasovali celkovo 19 krát. Poslanci za poslanecký klub Devínska Inak
(Tešovič, Rajchl, Hlaváčová, Vanková) sa z 19 hlasovaní zúčastnili len
na dvoch, na 17 boli neprítomní. V zmysle rokovacieho poriadku som sa
obrátil na predsedníčku mandátovej komisie poslankyňu Hlaváčovú, nakoľko
neúčasť počas rokovania na dobu dlhšiu ako 1 hodina sa oznamuje
predsedovi mandátovej komisie, ktorý túto skutočnosť následne oznamuje
predsedajúcemu, teda mne. Nič také sa na zastupiteľstve nestalo.
Poslankyňa Hlaváčová mi následne ich neprítomnosť vysvetlila vskutku
originálne. Tvrdila, že poslanci sa menšiu časť zasadnutia
zastupiteľstva zdržiavali na svojom mieste v rokovacej sále a zvyšnú
časť rokovania sledovali zo vstupných dverí rokovacej miestnosti, odkiaľ
boli po celý čas spôsobilí kedykoľvek zasiahnuť do rokovania. Predstavte
si, čo by vám povedal váš zamestnávateľ, keby ste ráno prišli do práce,
zapísali si príchod, zapli počítač a potom sa postavili na chodbu a
pozerali sa na svoje pracovné miesto a boli kedykoľvek spôsobilí začať
pracovať. Asi by vás nepochválil a o svoje miesto by ste rýchlo prišli.
Vskutku pozoruhodná pracovná morálka týchto poslancov. Vo veci mandátu
poslanca Kruga sme si 2 týždne pred zastupiteľstvom na rokovaní Miestnej
rady dohodli určitý postup, ktorý schválil aj poslanec Tešovič. Na
zastupiteľstve však už poslanec Tešovič konal a hovoril úplne inak. Ale
na to som si už pravdupovediac zvykol, v prípade tohto poslanca je to už
takmer pravidlo. Na tomto rokovaní sme schvaľovali aj dohodu o stavebnej
a prevádzkovej údržbe cyklomosta. Poslanci Tešovič, Rajchl, Rajkovič,
Hlaváčová, Vanková vôbec nehlasovali. Nechcem si predstaviť tú
medzinárodnú hanbu, keby sme túto dohodu neschválili. Do histórie našej
mestskej časti sa určite zapíše aj poslankyňa Hlaváčová, ktorá
predkladala materiál a potom o ňom nehlasovala. Najviac ma však šokoval
poslanec Rajkovič, predložil návrh uznesenia, podľa ktorého stratil
mandát poslanec Krug a nastupuje miesto neho náhradník. Bez jediného
dôkazu, na základe svojich domnienok. Mal som pocit, že som sa vrátil do
50. rokov minulého storočia, do obdobia totality.. Fotokópia jeho návrhu
je v redakcii, originál mám u seba.
Dovoľte mi odpovedať na viacero otázok, ktoré boli uverejnené v Devexe v
čísle 2 o problematike gudrónov. Problematike gudrónov sa experti venujú
už takmer 20 rokov. Spomeniem len vývoj za posledných niekoľko rokov a
môžem ubezpečiť pisateľku, že tejto problematike sa naša mestská časť
venuje veľmi intenzívne a ja osobne som absolvoval mnoho stretnutí s
odborníkmi v tejto oblasti. V roku 2008 Ministerstvo životného
prostredia dalo vypracovať aktualizáciu analýzy rizika i štúdiu
uskutočniteľnosti pre skládku gudrónov s cieľom aktualizácie projektu
sanácie. Na základe uvedenej štúdie sa odporúča zvoliť definitívne
riešenie sanácie a rekultivácie skládky gudrónov, t. j. ich úplné
premiestnenie z kameňolomu s následnou technickou a biologickou
rekultiváciou kameňolomu a stabilizáciou jeho stien. V štúdii
uskutočniteľnosti sa navrhuje sanácia skládky kombináciou metód – off
site pre kyslé gudróny, t. j. úprava do podoby umožňujúcej jej termické
využitie a metódy solidifikácie pre zeminy a kontaminované gudróny a
následne použitie solidifikátu ako rekultivačného materiálu. MČ DNV
následne nechala vypracovať projekt sanácie skládky gudrónov a v auguste
2011 bolo vydané rozhodnutie o využití územia „Sanácia a rekultivácia
skládky gudrónov v kameňolome Srdce – DNV“ verejnou vyhláškou, ktorú
nájdete aj na našej webovej stránke. Projekt sanácie gudrónov rieši
vyťaženie a odvoz uložených odpadov mimo priestor skládky, kde budú
následne udróny upravené. Tieto metódy úpravy odpadov sú dnes vo svete
známe a používané. Detaily samozrejme ešte nie sú známe, nakoľko
dodávateľ sanačných prác bude vybraný až v ďalšej etape výberovým
konaním. Pisateľka vo svojom príspevku spomenula aj ďalšie problémy a ja
ju chcem ubezpečiť, že na ich odstránení intenzívne pracujeme. Ak by
mala ďalšie otázky, veľmi rád jej odpoviem osobne a teším sa stretnutie
s ňou, dvere má u mňa otvorené.
Otázky pre starostu MČ DNV Milana Jambora
* Čo vás osobne teší, že sa podarilo pre Devínsku urobiť (za ten rok)
- Považujem tento rok za historický. Doteraz sme 15 rokov z úst bývalého
vedenia a bývalých poslancov počúvali, že na nič nie sú peniaze a my sme
v tomto roku investovali státisíce eur do nasledovných aktivít.
Spomeniem len tie najdôležitejšie. Najväčšou akciou tohto roka bola
výmena okien v štyroch budovách materských škôl a budove školy na I.
Bukovčana 1 v hodnote 350 000 eur. Vybudovali sme viac ako 150 miest na
parkovanie a pevne verím, že neúnosná situácia s parkovaním v Devínskej
sa aspoň trochu zlepšila. Nedá mi nespomenúť ani masívnu výsadbu zelene
na jar, v ktorej pokračujeme aj teraz na jeseň. Získali sme 80 000 eur
na výstavbu záchytného parkoviska k cyklomostu, ktoré by sme chceli
začať stavať na budúci rok. Krásne a veľké a detské ihrisko sa nám
podarilo vybudovať na ulici I. Bukovčana a J. Poničana. Na základnej
škole I. Bukovčana 3 pribudli nové skrinky pre deti a v priestore
získanom po šatniach sa nám podarilo vybudovať krásne stolnotenisové
ihrisko. Do rekonštrukcie podláh našich základných škôl sme investovali
viac ako 25 000 eur. Na opravu strechy školy I. Bukovčana 3 sme získali
grant z Ministerstva školstva vo výške viac ako 40 000 eur a strechu sme
aj opravili a pán minister sa sám prišiel pozrieť na naše úspechy na
školách a škôlkach. Podarilo sa nám zrekonštruovať ihrisko na Mečíkovej
ulici. Na Podhorskej ulici pri pamätníku R. Slobodu sme vybudovali
chodník, ktorý tu chýbal viac ako 10 rokov. Začala sa výstavba
parkovacích miest na Opletalovej ulici, kde bola dlhé roky neúnosná
dopravná situácia. A v neposlednej rade sa začal konečne stavať
cyklomost do Rakúska.
* Čo mrzí, že sa nepodarilo?
- Pravdu povediac, ani som nedúfal, že sa nám toho podarí tak veľa. Skôr
mám obavu, aby sa nám vzhľadom k medzinárodnej hospodárskej situácii,
ktorá vplýva aj na našu ekonomiku darilo v nasledujúcich rokoch tak, ako
sa nám darilo v tomto roku. Veď dennodenne sme konfrontovaní s
katastrofickými správami, čo všetko nás čaká a rozpočet našej mestskej
časti je závislý aj od toho, ako sa bude dariť nášmu hospodárstvu. Sám
mám do budúcna smelé plány, ale musíme si všetci uvedomiť, že máme
limitovaný objem peňazí a nedá sa všetko spraviť naraz. Často ma
zastavujú ľudia a pýtajú sa, prečo sme nespravili to či ono. Ťažko
vysvetlíte športovcom, prečo ste ešte neopravili športoviská, ale
vymenili okná na škôlkach. Verím, že keby videli spať malé deti pri
oknách, cez ktoré v zime fúka mrazivý vzduch, zmenili by názor. Tiež som
dostal otázku, či bolo potrebné búrať budovu starej kapustárne na
Istrijskej ulici. Moja odpoveď bola jednoznačná, áno bolo, budova bola v
dezolátnom a život ohrozujúcom stave a mala byť zbúraná už dávno, len sa
to stále odkladalo. Problémov sme podedili viac ako dosť, ale snažíme sa
ich postupne riešiť. Úplne inak by vyzerala situácia s parkovaním na
sídlisku, keby sa riešila postupne, my teraz len naprávame, čo niekto
pred nami zanedbal.
* Aká je vaša spolupráca s poslancami?
- Zaráža ma prístup niektorých poslancov, ktorí ako keby zabudli, prečo
boli do nášho zastupiteľstva zvolení a čo sľúbili občanom. Pri tejto
práci treba zabudnúť na súkromné a myslieť na verejné, tak ako to
pomenoval klasik už pred tisícročiami. S tými poslancami, ktorým ide o
prospech Devínskej je spolupráca výborná. Horšie je to s tými, ktorých
mocenské ambície neboli v posledných voľbách naplnené a nevedia sa s tým
zmieriť. Verím, že ľudia dokážu rozlíšiť reálne činy od prázdnych slov a
klamstiev. Je mi smutno, že žijeme dobu, kde má pravdu ten, kto viac
kričí, resp. vo vlastných novinách prekrúca realitu a klame. Možno som
naivný, ale stále verím, že pravda, láska a poctivá práca zvíťazí nad
klamstvami, nenávisťou a prázdnymi slovami. Stokrát opakovaná lož sa
nikdy nestane pravdou.
* Čo z rozpočtu na rok 2011 sa podarilo splniť, čo nie a prečo?
- Myslím, že splniť sa nám podarilo spraviť takmer všetko, čo sme si
predsavzali, dokonca sme spravili ešte viac, ako sme na začiatku roka
plánovali. Spomeniem len výmenu okien, na začiatku roka sme plánovali
spraviť 2 budovy a nakoniec sa nám podarilo spraviť 5 budov.
* Kedy sa urobí poriadok s budovou reštaurácie na štadióne?
- Túto budovu sme viackrát ponúkali na prenájom, bohužiaľ sa nikto
neprihlásil. Prevzali sme ju v dezolátnom stave a investície na jej
rekonštrukciu presahujú možnosti nášho rozpočtu. Uvedomujem si však
problém nedofinancovania športu a preto do budúcoročného rozpočtu
navrhujem podstatné zvýšenie príspevku na šport.
* Čo ste si predsavzali stihnúť za 4 roky svojho volebného obdobia?
- Chcem, aby sme toho stihli čo najviac. Ako svoju prioritu vidím
vyriešenie problematiky gudrónov v lokalite Srdce, potrebujeme dokončiť
opravy škôl, škôlok, chceme nasadiť veľa zelene. Pevne verím, že
dostaneme grant na vybudovanie zberného dvora a zberný dvor bude
realitou už koncom budúceho roka. Do roka chystáme realizovať aj
kamerový systém, verím, že aj pri tomto projekte budeme úspešní pri
získaní dotácie na jeho vybudovanie. V budúcom roku chceme zabojovať o
grant na revitalizáciu Istrijskej ulice, o jej rekonštrukcii sa tiež už
hovorí dlhé roky. Na ilustráciu, koľko by nás to stálo – revitalizácia
jednej polovice Istrijskej ulice je vyčíslená na cca 500 000 eur, takže
tento projekt presahuje možnosti financovania len cez rozpočet našej
mestskej časti. Začali sme robiť územný plán zóny, o ktorom sa hovorí už
20 rokov. Budem veľmi šťastný, keď sa nám podarí vrátiť život do kina
Devín.
* O starostovi sa hovorí, že šetrí? Šetrí na tých správnych miestach?
- Myslím, že áno. Realizovať úspory na prevádzkových nákladoch a tie
následne použiť na zmysluplné rozvojové projekty je podľa mňa jediná
cesta, ako sa posunúť dopredu. Takto by sme sa mali správať aj na úrovni
štátu – nezadlžovať sa, poctivo hľadať možnosti úspor a realizovať
naozaj potrebné rozvojové projekty. Veď aj stará múdrosť vraví, že sa
máme zakrývať takou perinou, na akú máme. Výsledkom tohto správania je
to všetko, čo sa nám za tento rok podarilo spraviť a nebolo toho málo. A
to nehovorím o tom, že z minulosti sme zdedili splácanie pôžičky na
predražený nákup areálu bývalej Textilanky. Len na ilustráciu, ročne nás
splácanie tohto dlhu stojí viac ako 100 000 eur.
* Aké personálne výmeny na úrade ste realizovali?
- Personálnych zmien sa za posledný rok udialo na Miestnom úrade
viacero. Na tomto mieste by som chcel reagovať na častú predstavu
mnohých obyvateľov, že na úrade sa „nič nerobí“ a podobne. Počet
zamestnancov nášho úradu je necelých 40 a keď som ho porovnal s počtom
zamestnancov v iných mestských častiach, vyšli sme z tohto porovnania
veľmi dobre a prezamestnanosť na našom úrade určite nie je. Väčšina
pracovníkov, ktorí si svoju prácu nerobili poriadne už na úrade
nepracuje a boli nahradení kvalitnými odborníkmi. Na jar budúceho roka
pripravujeme otvorenie centra 1. kontaktu s občanmi, kde budú môcť
občania lepšie vybaviť svoje žiadosti. Samozrejmosťou bude, že toto
centrum bude občanovi k dispozícii dlhšie a občania si nebudú musieť
brať dovolenku, ak budú chcieť niečo na úrade vybaviť.
Myslím, že nebudem jediný, kto si povzdychne, že žijeme v zvláštnom
svete. V svete, kde sa vlastnosti ako pravda, láska, tolerancia,
slušnosť veľmi nenosia, vo svete kde má navrch klamstvo, nenávisť, zlo.
Tento pocit som mal naposledy veľmi intenzívny, keď sa mi do rúk dostalo
tretie číslo novín občianskeho združenia Devínska inak. Tieto noviny sú
plné poloprávd, dezinformácií a účelových interpretácií. Nebudem
reagovať na všetky, ale pri niektorých sa musím pristaviť. Začnem
rozhodnutím zastupiteľstva, že sa bude v tomto roku schádzať raz za dva
mesiace. Nevidím v tom nič neobvyklé, funguje to tak aj inde a nie je s
tým problém. Dokonca v niektorých mestských častiach začínajú ešte
neskôr ako o 16,00. Skutočná práca sa totiž v komunálnej politike nerobí
na zasadnutiach zastupiteľstva, ale v odborných komisiách. Na
zasadnutiach zastupiteľstva sa zákonne potvrdí to, čo Miestny úrad
pripraví a následne to prerokujú a schvália komisie. Uvediem jeden
príklad za všetky. Všeobecno záväzné nariadenie o prideľovaní bytov sa
prerokúvalo takmer 4 mesiace. Za celý tento čas nemali poslanci za
Devínsku Inak s touto normou problém, ale na zastupiteľstve pred
kamerami povedali, že je zlá. Ak to mysleli úprimne, mali to povedať v
procese tvorby, všetky zmysluplné pripomienky by boli akceptované. Ak sú
do zastupiteľstva predkladané návrhy, ktoré nie sú v súlade s právnym
poriadkom našej krajiny, je úplne pochopiteľné, že poslanci, ktorí si
ctia zákon a poriadok, hlasujú proti tomu, aby sa o takomto návrhu
rokovalo. Poslanci za Devínsku Inak predložili návrh všeobecne záväzného
nariadenia o zákaze propagácie a podomového predaja, ktoré bolo v
rozpore so zákonmi našej krajiny, čo nám potvrdil aj nezávislý právnik,
a preto sme o tom odmietli rokovať. Títo poslanci to dopredu vedeli, už
dávno sme im hovorili, že návrh je zlý, bol aj prerokovaný v príslušných
komisiách. Týmto poslancom zjavne ide len o lacné vytĺkanie politického
kapitálu, a nie o skutočné záujmy našej mestskej časti. Úplne šokovaný
som však zostal na poslednom riadnom zasadnutí zastupiteľstva, keď títo
poslanci nehlasovali za predĺženie nájmu Obvodnému oddeleniu Policajného
zboru. Tento fakt je o to šokujúcejší tým, že bezpečnosť bola ich
hlavnou predvolebnou témou a jeden z nich je predsedom komisie na
ochranu verejného poriadku. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako ho chce
bez policajtov chrániť. Čo sa týka kamerového systému u nás v Devínskej,
považujem ho za veľmi dôležitý a potrebný a už pracujeme na jeho návrhu
tak, aby sme ho mali funkčný už na budúci rok. Na mojom poslednom
stretnutí s ministrom vnútra pánom
Lipšicom som od neho dostal prísľub, že nám na kamerový systém prispeje.
Takisto intenzívne pripravujeme vybudovanie zberného dvora v priestoroch
bývalej Textilanky. Dovolím si teraz uviesť stručný výpočet našej
činnosti, z ktorého si môžete urobiť obraz, či sa nám chce pracovať.
Za necelých deväť mesiacov sa nám podarilo:
• Nakúpili sme skrinky do Základnej školy na I. Bukovčana 3 v hodnote takmer
15 000 eur.
• Ideme opravovať podlahy v školách za viac ako 25 000 eur.
• Podarilo sa nám získať dotáciu na chod Domu sociálnych služieb Senecio v
hodnote takmer 300 000 eur.
• Zrealizovali sme masívnu výsadbu zelene, najväčšiu za posledných 12 rokov
a vo výsadbe zelene budeme pokračovať.
• Opravili sme strechu na ZŠ I. Bukovčana v hodnote viac ako 40 000 eur.
• Najväčšou akciou tohto roka je výmena okien na 4 škôlkach a škole na I.
Bukovčana 1 v hodnote 350 000 eur.
• Vybudovali sme takmer 100 miest na parkovanie a pokračujeme v budovaní
ďalších.
• Podarilo sa nám získať grant v hodnote 80 000 eur na výstavbu záchytného
parkoviska k cyklomostu.
• Realizovali sme množstvo výberových konaní na nových dodávateľov (kancel.
potrieb, papiera, tonerov, atď) čím sme usporili nemalé finančné
prostriedky.
• Na sídlisku Kostolné, na uliciach I. Bukovčana a J. Poničana vzniklo
krásne a veľké detské ihrisko za 25 000 eur.
• Tiež sme opravili strechy na všetkých budovách materských škôlok. Na
Mečíkovej ulici sme zrekonštruovali ihrisko pre väčšie deti.
Tých realizovaných vecí je samozrejme viac. Nepatrí sa hodnotiť vlastnú
prácu, ale jedno hodnotenie si predsa len neodpustím. Myslím, že len doteraz
sa nám podarilo spraviť viac, ako predchádzajúcej garnitúre za 4 roky.
Združenie Devínska Inak (ktoré chce všetko inak, ale nikto nevie ako, ja si
myslím, že nijak) nám v našom úsilí vôbec nepomáha, skôr naopak.
"Starostovanie" nie je len zamestnanie
V pondelok, 16.mája 2011 som navštívila Vilu Košťálovú,
kde som na starostovskej stoličke vyspovedala Milana Jambora. Už prešlo
skoro pol roka, čo sme ho my, obyvatelia Devínskej Novej Vsi, zvolili za
starostu našej Mestskej časti. Cieľom mojej návštevy bolo zaznamenať
päťmesačnú prácu, ktorú pán Jambor rozbehol spolu s poslaneckým zborom.
* Ste vo funkcii skoro pol roka. Pre niekoho je to krátky
čas, pre niekoho dlhá doba na to, aby zrekapituloval svoje pôsobenie na
tomto poste. Skúste nám zreprodukovať ako vy vnímate toto obdobie?
- Na niečo je to krátka doba, na niečo dlhá. Krátka v tom
zmysle, že keď sa do niečoho pustíme, vždy je to beh na dlhšiu trať. Skôr je
to o tom, že chceme naštartovať čo najviac aktivít, no plody tejto práce
budú viditeľné neskôr. Teraz to možno vyzerá tak, že sa toho veľa nezmenilo
v našej Mestskej časti, ale môžem povedať, že robíme veľa vecí, ktoré ešte
nie sú viditeľné, no postupne pri ich realizácii prichádza k ich
zviditeľneniu. Konkrétne môžem spomenúť: sľubovali sme elektronické aukcie,
ktoré sú už rozbehnuté v plnom prúde, ďalej sme zefektívnili prácu na
Miestnom úrade kúpou multifunkčných zariadení, vybudovali pätnásť nových
parkovacích miest pred školou na ulici Bukovčana 3 a plánujeme meniť okná na
všetkých materských školách a budove základnej školy na ul. Bukovčana 1.
*Vráťme sa ešte k predvolebnému obdobiu, kedy ste aj vy
patrili k bežným občanom. Určite ste obec vnímali inými očami ako je tomu
teraz. Upozorňovali ste na nedostatky, snažili ste sa aj vtedy niečo
zlepšiť. Ako je to v súčasnosti, keď sa nachádzate v centre diania?
- Ja som svoju kandidatúru bral a doteraz beriem ako
poslanie. Mojou hlavnou ambíciou je zmeniť veci k lepšiemu, respektíve
skvalitniť život v Devínskej Novej Vsi a pevne verím, že sa mi to darí.
Rozdiel, ktorý môžem badať pred kandidatúrou a po nej je ten, že vtedy som
sa napríklad ako člen komisie ochrany životného prostredia márne dlhodobo
snažil o nejakú zmenu, avšak teraz pre mňa a nie len pre mňa, zmysluplné
veci dokážeme častokrát zmeniť jedným rozhodnutím, a to ma napĺňa šťastím.
Ak sme napríklad čakali na výsadbu zelene v určitých oblastiach, kde nebola,
tak práve teraz sa nám to podarilo zrealizovať. Pevne verím, že sa nám
podobná výsadba podarí zopakovať aj na jeseň, pretože toľko zelene, koľko sa
vysadilo tohto roku, sa v Devínskej Novej Vsi ešte za tak krátke obdobie
nevysadilo.
* Tieto zmeny samozrejme nerealizujete sám, pomáha vám aj
poslanecký zbor. Ako hodnotíte participáciu a kooperáciu s ním?
- Je to individuálne, niektorí poslanci sa k tomu stavajú
zodpovedne, iní menej. To však nie je podstatné. Podstatný je reálny
výsledok, ktorý uvidia občania o 4 roky. Ja pevne verím, že všetci poslanci
budú hlasovať za zmysluplné veci.
* Spomínali ste nejaké úspechy, mňa by zaujímalo, ako na
ne reagujú občania? Predsa len, ide o novú situáciu v obci po voľbách...
- Nestretol som sa zatiaľ ani s negatívnymi ani s
pozitívnymi reakciami občanov. Pravdupovediac, ani to nečakám, na nejaké
hodnotenie je priskoro. Počkajme rok, dva, respektíve tri a pol roka, a
potom to hodnoťme. Pracujeme na projektoch, ktoré prinesú ovocie až možno po
roku, po dvoch. Na margo tohto, by som chcel spomenúť moje minulotýždňové
rokovanie s pánom ministrom vnútra – Danielom Lipšicom, kde sme sa
rozprávali o bezpečnosti v Devínskej Novej Vsi, o dotácii na kamerový
systém, ktorý určite potrebujeme. Ja pevne verím, že dôjde k pozitívnemu
výsledku.